Nebojte sa Tutanchamonovej kliatby a pozrite si jeho hrobku

Autor: Lívia Hlavačková | 17.8.2014 o 11:13 | (upravené 20.8.2014 o 9:30) Karma článku: 11,10 | Prečítané:  6878x

Kliatba faraónov či konkrétne Tutanchamona bola a je stále obľúbeným motívom rôznych historiek a filmov, ale mám pár dobrých dôvodov si myslieť, že v bratislavskej Inchebe vám skutočne vôbec nehrozí. Ale pekne poporiadku...

Pár rokov po prvej svetovej vojne si 48 ročný Howard Carter splnil svoj sen a objavil vstup do Tutanchamonovej hrobky. Na tento nález čakal dlho. Napriek tomu, že Údolie kráľov bolo už prekopané z každej strany, bol Carter presvedčený, že tam musí byť ešte aspoň jedna doteraz neobjavená hrobka.

Touto myšlienkou nadchol aj Lorda Carnarvona a presvedčil ho, aby výkopy financoval a zastrešoval. Celé roky prekopávali Carterovi ľudia Údolie kráľov systematicky štvorec po štvorci než Lord Carnarvon oznámil Carterovi, že mu plánuje zastaviť tok peňazí. Ostával však už len posledný štvorec a Carterovi sa podarilo presvedčiť Carnarvona na ešte jednu šancu.

V novembri v roku 1922 sa teda začali posledné výkopy a len pár dní potom, 4. novembra, napísal Carter Lordovi Carnarvonovi telegram, aby prišiel do Egypta. Objavili zakopané schody a čakajú naňho.

Ani zabitie zlatého kanárika kobrou, ktoré vydesilo egyptských robotníkov, nezastavilo Cartera, aby 26. novembra 1922 nazrel cez dieru do Tutanchamonovej hrobky. Na otázku Čo tam vidíš? vraj Carter odpovedal Úžasné veci (Wonderful things). A hoci to asi nebude presný výrok, keďže Carterov aj Carnarvonov denník ponúkajú dve zľahka odlišné verzie tejto slávnej vety, faktom ostáva, že v Tutanchamónovej hrobke skutočne boli samé úžasné veci. Lord Carnarvon sa nimi však dlho nekochal, zomrel len pár mesiacov potom kvôli zapálenému štípancu od moskyta. Strach z Tutanchamonovej kliatby sa mohol začať šíriť.

26. novembrom začal v horúcom egyptskom podnebí 8 rokov dlhý výskum Tutanchamonovej hrobky. Počas neho sa Carter a jeho tím museli popasovať s mnohými problémami než postupne odokryli predsieň, pohrebnú komoru i pokladnicu. Všetko podrobne zapísali, zakreslili a vyfotografovali. Carterova dokumentácia obsahuje približne 3150 katalógových kariet, 1850 čiernobielych fotografií a zachytáva 5395 nájdených predmetov. Zaujímavosťou je, že výskum trval 8 rokov, ale digitalizácia tejto dokumentácie zabrala asi 20 rokov.

Práve toto Carterovo puntičkárstvo nám dnes umožňuje aspoň imaginárne kráčať v jeho stopách na výstave Tutanchamon – jeho hrobka a poklady, ktorú nájdete od 15. augusta do 30. novembra v Inchebe.

Po krátkom uvedení do histórie Egypta vás expozícia spolu s audio sprievodcom prevedie najskôr rekonštrukciou miestností hrobky, kde sú predmety usporiadané tak, ako ich prvýkrát zazrel Carter. Audio sprievodca je na týchto miestach zosynchronizovaný so svetlami a maximálne 60 člennú skupinu ľudí doslova vyzýva pokračovať z jedného miesta na druhé. Len na rozdiel od Cartera to na výstave netrvá pár rokov, ale len asi 12 minút.

Až potom vás vyšlú na individuálny prieskum jednotlivých predmetov z hrobky. Tie sú uložené v rozsiahlej druhej časti výstavy.

Niektorých možno sklamem a tých, čo by sa báli kliatby, upokojím, nie sú tu žiadne originály. Faraónov hnev sa teda tejto výstavy netýka, hoci sú všetky kópie spravené v mierke 1:1 a odborníci, ktorí na nich priam zlomyseľne hľadali chyby, ich vraj našli len veľmi málo.

Vďaka týmto presným kópiám si môžete spraviť dokonalú predstavu o nádhere štyroch zlatom obložených skríň, ktoré obklopovali kráľovský sarkofág vložené jedna do druhej. Aj sarkofág bol zostavený na spôsob matriošky a väčšinu asi najviac zaujme ten najvnútornejší. Vyrobili ho z 110,4 kg čistého zlata, dámy a páni.

V ňom sa skrývala múmia faraóna a s ňou ďalšie tajomstvá. Doktor Douglas Derry bol v roku 1925 prvým, ktorý múmiu skúmal, a keďže sa dožil 85 rokov, faraónova kliatba naňho zjavne nefungovala. Vzhľadom na vtedajšie možnosti nám toho Dr. Derry veľa o smrti faraóna nepovedal. Odhadol však jeho vek v čase smrti na 18 až 19 rokov, čo sa neskôr potvrdilo. Odvtedy vystavili múmiu röntgenovým lúčom aj DNA testovaniu a prišli s rôznymi teóriami o Tutanchamonovej smrti, ale žiadna sa nezdá byť definitívna. Prečo tento mladý faraón zomrel ostáva stále záhadou.

V hrobke bolo aj mnoho menších predmetov a každý z nich mal svoj rituálny význam. Sošky, šperky, ochranné amulety zabalené vo vrstvách plátna okolo múmie, symbolické ležadlá, vozy, stoličky, zbrane... Dobre nahratý audio sprievodca, ktorý je v ponuke aj v detskej verzii, vás nimi prevedie a ak mu dovolíte, pridá aj mnoho zaujímavých informácií, ktoré dopĺňajú popisy naokolo.

Vyhraďte si preto na výstavu aspoň tak 2 hodiny a ak zvyknete všetko podrobne skúmať, tak aj viac.

Kvôli úvodnému predstaveniu hrobky očami Cartera sú vstupy na výstavu organizované každú pol hodinu od 9:00 do 18:00 (výstava je otvorená do 19:00) a odporúča sa kúpiť lístky vopred, keďže ich počet je obmedzený. Môžete tak spraviť buď na hlavnej stránke výstavy alebo na stránke ticketportal. Lístky sa dajú kúpiť aj na mieste, ale osobne by som to neriskovala.

Ak sa viete dostať na výstavu cez pracovný týždeň, zaplatíte 14 € za dospelého, ak máte čas len cez víkend, bude to za 16 €. K dispozícii sú aj študentské, seniorské, detské a rodinné lístky. Ak máte možnosť vyhecovať decká na školský výlet, urobte to. Bude to nielen za lepšie vstupné, ale výstava je navyše spracovaná tak, že sa bude dať pretvoriť na veľmi zaujímavú hodinu dejepisu. Organizátori ponúkajú pracovné listy pre 10 až 12 ročných žiakov a tiež príručku pre učiteľov v pdf. Aj keď tam nepôjde celá trieda, projekty by mohli byť pre mnohých školákov zaujímavé. Výstavu si smiete nafotiť bez blesku a statívu pre vlastnú potrebu a ak túžite po hmotnejších suveníroch, je tu aj na to určený obchod.

Howard Carter bol vraj tvrdohlavý muž, ktorý sa našťastie pre egyptológiu nevzdával a dotiahol výskum Tutanchamonovej hrobky do konca bez ohľadu na povery o faraónovej kliatbe. Keby sa bál, asi by sme nemali dnes možnosť v Inchebe vidieť repliku tohto vzácneho nálezu. A podľa mňa by to bola fakt škoda.

 

PS: Ďakujem Milošovi Lacikovi za poskytnutie fotografií, ktoré vznikli na novinárskej predvádzačke deň pred začiatkom výstavy.

PS2: Wonderful things by som osobne preložila inak, ale držím sa prekladu objavujúcom sa na výstave.

PS3: ak sa vám moje články páčia a nechcete ich zmeškať, môžete mi dať lajk na mojom facebooku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?