Vedci dokázali, že placebo skutočne funguje

Autor: Lívia Hlavačková | 23.10.2013 o 7:22 | (upravené 23.10.2013 o 7:41) Karma článku: 14,27 | Prečítané:  8759x

Ak niekto na váš obľúbený prípravok povie, že je to placebo (chápané ako tabletka čistého cukru), obyčajne máte chuť dotyčného buď na mieste zabiť alebo ho zhovievavo potľapkať po chrbte s pocitom, že tomu nerozumie. Placebo však nie je urážka, pretože placebo skutočne funguje. A funguje dokonca, aj keď viete, že ide o placebo.

Hovorí sa, že slovo „placebo“ prebrali lekári do svojho slovníka z Biblie, a to zo žalmu 116 ( 9. verš - Placebo Domino in regione vivorum). Ten bol súčasťou modlitby, po ktorej sa vraj mnohým chorým uľavilo. V roku 1811 sa slovo placebo objavilo v Quinciho Lexicon-Medicum s definíciou: „placebo – termín používaný pre akýkoľvek liek, ktorý má skôr potešiť pacienta, než mu pomôcť.“ Placebo sa teda zvyklo opisovať ako neúčinná látka alebo procedúra zacielená na uspokojenie pacienta bez špecifického biologického efektu.

V súčasnosti je však tendencia za placebo považovať čokoľvek, čo simuluje aktívny účinok. Placebo efekt teda môže byť vyvolaný nielen nejakou látkou, ale i operáciou, či prípadne samotnou návštevou lekára alebo liečiteľa.

Lekári placebo ešte začiatkom 20. storočia celkom bežne podávali chorým v podobe chlebových odrobiniek, cukru alebo zafarbenej vody. Cieľom bolo pacientov upokojiť a dovoliť prírode, aby nerušene pracovala. Avšak po hrozných pokusoch na ľuďoch počas II. svetovej vojny alebo po pokusoch so syfilisom v Tuskegee, sa akékoľvek klamanie pacienta začalo považovať za neetické. A tak sa vedomé podávanie látky-placeba (s výnimkou klinických štúdií) z lekárskej praxe viac či menej vytratilo.

Placebo efekt nie je vyvolaný biologickým účinkom látky či procedúry samotnej, ale inými, komplexnými a doposiaľ nie stopercentne preskúmanými faktormi.

Jedným z nich je spôsob podania placeba. Štúdie ukázali, že pokiaľ je liek podaný lekárom, ktorý zdôrazní jeho pozitívny vplyv, je výsledný účinok lieku vyšší, než keď ho skryto podá stroj. Ak teda niekto, komu dôverujete (lekár, kamarátka, manželka...), povie: „Tento liek určite pomôže“, má placebo šancu sa prejaviť. To isté funguje, keď si informáciu prečítate v reklamnom letáku, na webovom fóre, v blogu, v diskusii... Stačí veriť pravdivosti tvrdenia.

Súčasne účinok placeba závisí od jedinca samotného. Podľa výskumov približne 26,9% či 56% ľudí je schopných zareagovať na placebo. Iní autori však uvádzajú, že efektivita placeba sa pohybuje medzi 0 – 100%, teda že každý z nás je schopný za určitých okolností zareagovať na nejaké placebo.

Ďalšími dôležitými faktormi sú aj očakávanie účinku a želanie, aby mala látka určitý efekt. Ale pozor, nejde len o pozitívny efekt. Ak očakávame, že nám nejaká tabletka ublíži, tak je vďaka placebo efektu väčšia šanca, že sa tak skutočne stane (v takom prípade sa hovorí o nocebe). Vplyv očakávania je možné zintenzívniť aj zdanlivo bezvýznamnými faktormi ako sú veľkosť či farba tabliet/látky či spôsob podania. Napríklad injekcia alebo drahší liek majú lepší placebo efekt než bežná tabletka.

Placebo je schopné preukázateľne fungovať aj na základe predchádzajúcej skúsenosti. Tento efekt placeba sa prejavuje ako u človeka, tak i u dieťaťa či u zvierat (presnejšie cicavcov, nezachytila som výskumy s inými živočíšnymi druhmi, i keď možno existujú). Napríklad sa dokázalo, že ak sa dva dni podáva liek s aktívnym biologickým účinkom, ktorý sa bez vedomia pacienta vymení za placebo, to je schopné presne simulovať účinky pôvodne podávaného lieku. Placebo teda funguje i bez očakávania či slovného komentára.

Reakcia na podklade predchádzajúcej skúsenosti však nie je limitovaná len na konkrétny liek či operáciu. Ide o celý komplex faktorov a zdanlivo bezvýznamných udalostí.

Placebo efekt sa dá totiž vyvolať samotným použitím ihiel, podaním tabliet, alebo aj sedením v čakárni (choroba ustúpi, sotva sa odhodláme ísť k lekárovi), zmeny v správaní okolia (dieťa ostane doma, venuje sa mu viac pozornosti) či určitými súkromnými „liečivými rituálmi“ (obviazanie hrdla šatkou, zmena stravy či denného režimu). Vtedy stačí, že sa tento „liečivý rituál“, ktorý môže a nemusí zahŕňať lieky či iné prípravky, raz či dvakrát spojí so spontánnym vyliečením či zlepšením stavu, typickým najmä pre bežné vírusové choroby. Týmto sa vysvetľuje aj pozorovaný účinok placeba u malých detí. (Zmeraný napríklad aj pri podaní sirupu proti kašľu).

Rovnako práve vďaka „liečivým rituálom“ dokáže placebo fungovať, aj keď pacient vie, že dostáva len tabletku s cukrom (nápis „placebo“ na obale, doktor mu to aj otvorene povie). Takže sa nemusíte obávať, že u vás prestane placebo fungovať po prečítaní tohto blogu.

Aby sa to ešte trocha skomplikovalo, tak placebo efekt môže v špecifických prípadoch pôsobiť na človeka, ktorý má zhodnotiť účinok lieku či placeba podaného niekomu inému. Vedomosť o podaní lieku je teda schopná negatívne či pozitívne ovplyvniť cudzie hodnotenie. Toto sa uplatňuje najmä v prípadoch, kedy ten, komu sú placebo či liek reálne podané, nevie efekt opísať sám (deti, zvieratá, pacienti s ťažkými mentálnymi poruchami, pacienti v kóme...). Znova sa však môže uplatniť aj spomínaný nocebo efekt – ak pozorovateľ nedôveruje podanému lieku, môže byť jeho hodnotenie negatívne.

Ako to placebo dokáže? Kľúčom je myseľ toho, kto placebo dostáva alebo toho, kto má zhodnotiť jeho účinok. Mechanizmus účinku je pritom veľmi rôznorodý a závisí od psychiky a nervového systému.

Placebo je schopné priam neskutočných hier s našou psychikou. Ukazuje sa napríklad, že bezkofeínová káva má tie isté účinky na organizmus ako káva s kofeínom, ak človek verí, že pije normálnu kávu. Placebom je tiež možné simulovať opitosť alkoholom a placebo môže byť nápomocné aj pri odvykaní od nikotínu.

Pri bolesti je placebo efekt preštudovaný asi najlepšie. Placebo vám nevsugeruje, že vás chrbát už nebolí. Placebo je reálne schopné vyvolať zmerateľné zvýšenie hladiny telom vytváraných opioidov (čo je taký vnútorný morfín), čím nielen zníži bolesť, ale je schopné vyvolať aj typické vedľajšie účinky spojené s podávaním opioidov (útlm dýchania, zvýšená frekvencia pulzov).

Placebo môže za určitých okolností dokonca ovplyvňovať vylučovanie niektorých hormónov. Dobre funguje pri depresiách a úzkostných stavoch. A naozaj výbornú možnosť uplatniť sa, má aj pri čomkoľvek súvisiacom s imunitou, ktorá je preukázateľne napojená na psychiku (placebo pôsobí napríklad na interleukín-2 či interferón gama).

Placebo teda skutočne funguje. Navyše má podľa môjho názoru v terapii nezastupiteľnú úlohu a nie je nutné ho považovať za urážku. Dokonca si dovolím povedať, že je priam zázračné, čo všetko dokáže spraviť naša vlastná myseľ, ak ju vďaka placebu postrčíme správnym smerom. A práve kvôli nekonečným možnostiam našej mysle je téma „placebo“ veľmi rozsiahla a ďaleko presahuje možnosti akéhokoľvek blogu.

 


Nový blog o klinických štúdiách tu bude v stredu na budúci týždeň (večer predtým sa objaví na mojej stránke kde sa dozviete aj iné informácie, napríklad o fantasy románe Gwind: Nezabiješ?) Ak ste fanúšici facebooku, môžete mi dať lajk a byť informovaní o nových blogoch včas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?