Šálka čaju, posledná časť (14)

Autor: Lívia Hlavačková | 11.10.2013 o 7:18 | (upravené 22.11.2013 o 7:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  384x

Záver poviedky Šálka čaju. Vo vnútri nájdete odkaz na poviedku v jednom celku bez preklikávania.

Poviedka bez preklikávania medzi článkami (po štylistickýh úpravách sem pribudne i pdf verzia pre vaše väčšie pohodlie, navyše je stránka nastavená tak, aby bola priateľská k tlačiarni )

Ak máte radi romány a Spoločenstvo sa vám zapáčilo, dávam do vašej pozornosti román Gwind: Nezabiješ?

 

 

Zhrnutie predchádzajúceho deja:

Rekonna, bývalá kráľova milenka, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť.

Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja.

Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov menom Jalla. Kat a magik ju neúspešne vypočúvajú, až zrazu dostanú povolenie od kráľa použiť akékoľvek prostriedky, aby sa dozvedeli, čo chcú.

Medzitým vyšetrovanie pokačuje ďalej. Od Parvani, Rekonninej priateľky, sa Niko dozvie, že princ Kirrop by mohol byť v Rekonninom prípade zaujímavý. Winon zachytí Losipinu zvláštnu vetu o platení a spolu s Helano sa pridajú k ostatným sluhom, aby si vypočuli ďalšie novinky. Mitan náhle potrebuje odísť skôr, ale napriek tomu nie je ochotný Nikovi prezradiť veľa. Od Rekonninej slúžky Fie sa Niko dozvie, že Rekonna mala milenca.

Mattis zatiaľ sleduje kráľovninu dôverníčku Zylo a princa Kirropa z okna. Rozliata šálka čaju privedie Nika na myšlienku, kto by mohol byť objednávateľom Rekonninej vraždy a s kráľovou pomocou sa ho snaží dolapiť.

V noci sa objednávateľ vraždy vkradne do temnice, aby zabil Jallu, padne však do nastraženej pasce. Mitan - sluha princa Kirropa a zároveň člen Spoločenstva vrahov - Jallu zakrátko nato oslobodí.

Princ Kirrop, nevlastná Losipo a kráľovnina dôverníčka Zylo (jednajúca v kráľovninom mene) sa stretnú, aby predebatovali ďalší postup v pláne ponúknuť kráľovi akúsi drogu z plodov Zlatého jablka. Ich cieľom je, aby sa kráľ stal závislým a oni mohli vďaka tomu vládnuť zaňho.

Kráľ zatiaľ kladie otázky Arisanovi - milencovi Rekonny a objednávateľovi jej vraždy. Ten takmer neodpovedá, takže kráľ sa nedozvie, že za vraždou milovanej ženy je aj jeho vlastný syn, ktorému sa nehodila do iných plánov. Keď Arisan odíde, kráľ sa otočí na Nika s vážnou požiadavkou.

 

Šálka čaju (14)

 

„Nemôžem zničiť celú krajinu pre svoju pomstu. Nedokážem však žiť s vedomím, že ten skurvysyn Arisan niekde žije život, o ktorý moju Rekonnu pripravil,“ povedal vecne a Nikovi prešli zimomriavky po chrbte.

Kráľ ostal chvíľu zahľadený do stola a Niko iba mlčky čakal, kedy opäť prehovorí.

„Niko, potrebujem, aby si pre mňa niečo spravil,“ zdvihol kráľ hlavu a pozrel priamo na kapitána, „odmenou ti bude kus zeme a k nej šľachtický titul. Ak budeš chcieť potom u mňa ešte ostať slúžiť, budem rád. Ak nie... pochopím to.“

Šľachtický titul. Odpoveď na všetky Nikove otázky. Konečne by sa mohol otcovi svojej milenky pozrieť do očí ako rovný s rovným. Žiaden „niktoš“. Šľachtic.

„Čo mám spraviť, pane?“

„Kontaktovať Spoločenstvo. Zaplatím akúkoľvek sumu a chcem mať istotu, že Arisan zomrie. Žiadna stopa nesmie viesť ku mne, ale môže byť vidno, že šlo o vraždu. Chcem, aby Arisan zomrel, a potrebujem, aby si to zariadil. Môžem sa na teba spoľahnúť?“

Niko zaváhal. Spoločenstvo chcel zničiť, nie ho podporovať.

„Niko?“

„Áno, pane,“ odpovedal s gučou v hrdle. Prvýkrát v živote konal proti svojim zásadám.

„Môžeš napríklad využiť tú uväznenú vrahyňu. Pustím ju... teda... umožním jej utiecť, ak to bude vedieť zariadiť.“

„Rozumiem,“ povedal Niko, dívajúc sa skrz kráľa kamsi do prázdna.

Pred chvíľou si uvedomil, že toto bude posledná úloha, ktorú pre kráľa splní. Nie kvôli tomu, že bude môcť odísť na svoje vlastné panstvo, ale preto, že nebude schopný ostať na hrade a dívať sa kráľovi do očí.

„Prípadne by si mohol...“ kráľove plánovanie odrazu prerušilo náhlivé zaklopanie, ktoré ani nečakalo na odpoveď.

„Pane!“ vtrhol dnu zadychčaný Nikov muž. „Tá vrahyňa...“

„Čo je s ňou?!“

„Je preč! Zamaskovaný muž zo Spoločenstva omráčil strážcu, kata i jeho pomocníkov a pomohol jej ujsť. Vrahyňa je preč!“

V miestnosti ostalo ohlušujúce ticho...

... ktoré prerušil až kráľov zúfalstvom presýtený smiech.

 

***

 

Žena chúliaca sa na lôžku z trochy slamy sa strhla, keď sa malé dvere prudko otvorili.

„Doniesol som ti jedlo,“ povedal muž ticho a vyhol sa jej pohľadu.

Nič nepovedala. Iba prikývla a neochotne sa posadila. Opatrne zobrala od muža kus chleba a mäsa a začala jesť.

Muž si sadol k nej a zadíval sa na zem. Tvár mal zachmúrenú, nerozprával. I žena bola celkom ticho, kým dojedla.

„Boli tu nejakí muži,“ povedala potom akoby nič.

Prudko sa zdvihol hlavu, pozrel na ňu a čakal, čo povie ďalej.

„Prehľadávali zrejme všetky domy v tejto štvrti. Počula som ich cez stenu.“

Muž na ňu stále len hľadel.

„Neozvala som sa,“ ukončila celkom zbytočne. Ak by sa ozvala, našli by ju a ak by ju našli...

Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Čo to robím? Do akej šlamastiky som sa to dostal? pýtal sa muž sám seba v duchu neprestajne. Ničomu nerozumel. Nevedel ani, prečo sa ešte nezdvihol a neodišiel.

Žena len v tichosti sedela a dívala sa na svoje ruky. Nevedela, čo povedať. Trápilo ju mnoho otázok, a naberala odvahu vysloviť aspoň jednu z nich:

„Až pôjdem preč, smiem so sebou zobrať svoju dcéru?“ ozvala sa napokon nesmelo.

Muž rázne zavrtel hlavou.

„Nešla by som za ňou,“ začala ho uisťovať, aby ho nejako obmäkčila. „Veď predsa viem, že sa tam nemôžem ukázať. No keby si mi ju doviedol...“

„Nie,“ povedal prísnejšie, než zamýšľal, a žena ihneď zmĺkla.

Muž sa zamračil, privrel oči a prikryl si tvár dlaňou. Chvíľu tak mlčky sedel, než sa na ňu pozrel. Prečo som nespravil, čo som mal? Nikdy... NIKDY v živote som takto nezlyhal! Bohovia prečo?! Je to vaša vôľa?

„Prepáč. Ja... ja...“ zakoktala šepky. Netušila, čo sa dialo v jeho hlave. Bála sa.

„Ty si mŕtva.“

Žena na posteli sa pri jeho slovách striasla. Nechcela ich počuť.

„Rozumieš, Rekonna? Si mŕtva. Nielen, že sa nemôžeš objaviť na hrade. Nemôžeš sa ani stretnúť s nikým, kto ťa pozná. Nemôžeš ich ani len z diaľky vidieť. Nemôžeš im poslať list na rozlúčku a nemôžeš ani zobrať so sebou svoju dcéru. Mŕtvi také veci nerobia a ty si mŕtva.“

Rekonna len sťažka preglgla, nespúšťajúc z muža zrak.

„Prečo teda ešte stále dýcham?“ spýtala sa zúfalo. „Prečo ešte cítim a trápim sa? Mŕtvy človek predsa necíti! Mŕtvy neľúbi, na nikom mu už nezáleží, nik mu nechýba...“ postupne zvyšovala hlas, než ju zastavil mužov pohľad.

„Ak chceš byť radšej skutočne mŕtva, než žiť život bez svojej dcéry, kráľa či priateľov, povedz. Rozhodni sa však rýchlo, nech nemusím kvôli tebe ďalej riskovať vlastný život. Ak sa bojíš bolesti či zbraní, dám ti jed, ktorý to spraví rýchlo,“ dokončil celkom vecne.

Rekonna naňho dlho hľadela a skutočne zvažovala, že jeho ponuku využije. Načo žiť? Načo dýchať? Načo sa prebúdzať každý deň do sveta, v ktorom už nikdy nesmie vidieť vlastnú dcéru?! Nebolo by predsa len lepšie zomrieť? Až doteraz dúfala, že sa jej podarí ho nejako uprosiť. No teraz konečne pochopila, ako sa veci majú.

Rekonna je mŕtva.

„Nikdy som nikomu nedal na výber tak, ako teraz tebe,“ povedal muž zrazu. „Nikdy. Nikomu. Neviem prečo som to spravil. Bola to chyba. Nemal som ťa nechať žiť...“ poslednú vetu zamrmlal vrah skôr sám pre seba a začal čosi vyberať z kapsičky na opasku. Napravím svoju chybu.

Žena sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

Potom zľahka položila ruku na jeho.

„Rekonna je mŕtva,“ povedala. „Zvolím si novú prezývku a budem žiť nový život. Rekonna je mŕtva,“ zopakovala pre seba. On to počuť nepotreboval.

Muž zložil ruku z kapsičky s jedmi a celkom nezreteľne prikývol.

„Ak sa niekedy niekde objavíš...“

„Viem. Ty alebo niekto iný zo Spoločenstva dokončí to, čo si mal spraviť včera v noci.“

„Tak.“ Niekto iný. Ak sa toto niekto zo Spoločenstva niekedy dozvie, zabijú ma a moje telo podhodia psom ako výstrahu ostatným.

Žena stíchla, posunula sa bližšie k stene a objala si pokrčené kolená. Neprestávala sa naňho dívať.

„Až sa situácia na hrade upokojí, prepašujem ťa von z Haladoja. Budeš musieť opustiť krajinu. Choď do Franona či do Kabovského kniežactva a vyhýbaj sa všetkým šľachtickým domom.“

„Tam by ma aj tak neprijali,“ povedala sama pre seba a vraha prvýkrát skutočne prekvapila. „Čakám dieťa.“

Vrah sťažka prehltol. „Kráľ?“ spýtal sa s obavami. Zabiť kráľovu milenku bola jedna vec, zabiť ju s jeho potomkom v bruchu...

Zavrtela hlavou a on si celkom očividne vydýchol. Arisan. Zbabelec, čo sa potreboval zbaviť neželanej záťaže.

Ostali ešte chvíľu sedieť celkom ticho, než muž vstal a začal sa zberať na odchod. Musel sa vrátiť, než si ktosi všimne jeho neprítomnosť.

„Mohla by som ťa o niečo poprosiť?“ ozvala sa ešte.

Nič nepovedal, no zastal a otočil sa na ňu.

„Dozrel by si, prosím, na moju dcéru, kým budeš na hrade? Bojím sa, že jej Losipo nejako ublíži.“

„Urobím, čo bude v mojich silách.“

„Ďakujem, Winon. Za všetko.“

Winon, nový sluha princa Kirropa, nič viac nepovedal, iba zobral prázdnu misku od jedla a odišiel. Nechal mŕtvu ženu samú, aby mohla premýšľať o svojom budúcom živote.

 

 

 

Toto je koniec detektívnej fantasy na pokračovanie Šálka čaju. Ak sa vás zaujala, prečítajte si môj nový román Gwind: Nezabiješ? kde sa o Spoločenstve vrahov dočítate ešte o trocha viac :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?