Chytia dnes objednávateľa vraždy? (v 12 časti poviedky Šálka čaju)

Autor: Lívia Hlavačková | 27.9.2013 o 7:00 | (upravené 22.11.2013 o 7:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  307x

... Strach viedol i ruku katovho pomocníka k nepresnému úderu. Vrah ho vykryl katovým mečom, ale ďalej neútočil. Nechcel zabíjať, ak naozaj nemusel. Ľudský život bol predsa vzácny...   /// Vo vnútri je link na celý text bez preklikávania medzi časťami.

Román Gwind: Nezabiješ? z môjho pera a z produkcie vydavateľstva IKAR je už na pultoch kníhkupectiev. Viac na www.hlavackova.sk

Poviedka bez preklikávania medzi článkami

 

Zhrnutie predchádzajúceho deja:

Rekonna, bývalá kráľova milenka, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť.

Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja.

Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov menom Jalla. Kat a magik ju neúspešne vypočúvajú, až zrazu dostanú povolenie od kráľa použiť akékoľvek prostriedky, aby sa dozvedeli, čo chcú.

Medzitým vyšetrovanie pokačuje ďalej. Od Parvani, Rekonninej priateľky, sa Niko dozvie, že princ Kirrop by mohol byť v Rekonninom prípade zaujímavý. Winon zachytí Losipinu zvláštnu vetu o platení a spolu s Helano sa pridajú k ostatným sluhom, aby si vypočuli ďalšie novinky. Mitan náhle potrebuje odísť skôr, ale napriek tomu nie je ochotný Nikovi prezradiť veľa. Od Rekonninej slúžky Fie sa Niko dozvie, že Rekonna mala milenca.

Mattis zatiaľ sleduje kráľovninu dôverníčku Zylo a princa Kirropa z okna. Rozliata šálka čaju privedie Nika na myšlienku, kto by mohol byť objednávateľom Rekonninej vraždy a s kráľovou pomocou sa ho snaží dolapiť.


Šálka čaju (12)

K temnici pod hradom sa zakrádala postava. Nebolo jej vidno do tváre. Nedalo sa ani zistiť, či ide o muža alebo o ženu, lebo postavu halil široký plášť. No z prudkých zastavení pri každom zvuku sa dalo jasne rozpoznať, že osoba blížiaca sa k temniciam je nervózna.

Napriek tomu pokračovala ďalej.

Strážca v strážnici pred vstupom do chodieb na okamih zadriemal a tak popri ňom potichučky prešla. Bohovia sú dnes na mojej strane... Tesne pred cieľom cesty však bola ešte katova miestnosť, kde vždy niekto bdel.

Osoba blížiaca sa k celám počula zvuk veselého rozhovoru a pomaly začala rozpoznávať i slová. Nevenovala im pozornosť.Ak ma chytia... ak ma tu nájdu... striasla sa, no kráčala ďalej.

Ak vrahyňa prehovorí... táto myšlienka potlačila strach do úzadia a prinútila nohy kráčať ďalej až k otvoreným dverám katovej miestnosti.

Tam zastala tak, aby ju nebolo vidno. Stačilo však spraviť ďalšie dva kroky... Nik mi neuverí, ak poviem, že nesiem odkaz... Bohovia, stojte pri mne! Poraďte mi, čo mám robiť! Neopustite ma teraz! Prosím...

Osoba v plášti chvíľu stála pri stene a triasla sa strachom. Čo ak ma tá vrahyňa prezradí? Čo ak ma tu nájdu? Kráľ ma dá verejne popraviť... nechcem ešte zomrieť... všetko malo byť také jednoduché... Objednávka pre Spoločenstvo. Tí to pohnojili! Ak ma prezradí... Nie! Musím ju umlčať! Musím ju umlčať!

Neurčitá postava v čiernom plášti s tvárou zakrytou kapucňou prešla k stene oproti dverám, pritlačila sa k nej a so zadržaným dychom vykročila v ústrety svetlu dopadajúcemu na chodbu z katovej miestnosti.

Dva dlhé, rýchle kroky.

Osoba sa mihla popri otvorených dverách ako tieň a len kútikom oka si všimla, že kat a jeho pomocníci boli zabratí do akejsi hry. Nestihli si nič všimnúť.

Bohovia sú pri mne! Bohovia nechcú, aby ma chytili. Bohovia sú pri mne!

Na zakrytej tvári sa objavil ľahký úsmev, s ktorým osoba nakukovala cez zamrežované okienka do prázdnych ciel. Väzenie na hrade bolo používané iba zriedka a vždy len na vypočutie či rozhodnutie o ďalšom osude. Potom človeka buď popravili alebo pustili von. Nikto neživil väzňov dlhšie, než bolo nutné.

Jallu držali vo štvrtej cele.

Je to cvičená vrahyňa. Čo ak ma premôže a zabije?

Cez okienko bolo vidno, že vrahyňa leží na drevenej lavici a spí. Doriadená od mučenia, vyčerpaná... Je oslabená a spútaná. To zvládnem. Musím to zvládnuť, lebo ma kráľ nechá popraviť...

Osoba neobratne vybrala spod plášťa akési kovové nástroje. Nikdy predtým v rukách nič podobné nemala. Vedela však, že profesionáli s tým vedeli otvoriť akýkoľvek zámok. Opatrne vytiahla pozohýbané kovové paličky a čo najtichšie ich vložila do zámku.

Ako mi to hovoril ten zlodejíček? Treba vyhmatať všetky výbežky v zámku a naraz na ne zatlačiť a otočiť?

Postava učupená pred dverami Jallinej cely sa začala nemotorne pasovať so zámkom. Nervozitou spotené ruky sa triasli, horúčava sa hrnula do tváre a srdce rýchlo bežalo... Nádej, že tento šialený plán vyjde, sa pomaly rozplývala. To sa nedá! To sa nedá spraviť! Chytia ma tu a zabijú!

Náhle však zámok predsa len povolil.

Áno! Človek rýchlo položil nástroje na zem a prudko vstal. Teraz ma už nič nezastaví! Vytiahol dýku a odhodlane vošiel do cely. Neprezradí ma, nestihne to, pomyslel si človek ešte a s desivým úsmevom spravil jeden krok dnu.

Nič ho nemohlo zastaviť. Okrem niekoľkých silných rúk, ktoré ho schmatli zozadu.

Skôr, než sa osoba stihla spamätať, prišla o dýku i všetku odvahu. Vtedy sa spoza vojakov vynoril Niko spolu s kráľom.

Osoba iba zavrela oči a celkom sa poddala svojmu osudu. Teraz, keď strach a panika prestali opantávať previnilú myseľ, videla, aký to bol hlúpy nápad, ísť dnes v noci do temnice.

***

Muž v čiernom s maskou na tvári čupel ukrytý v malom priestore pod točitými schodmi. Mreže, ktoré tento priestor chránili práve pred neželenými návštevami akou bol on, nenápadne uvoľnil už pred rokmi. Vždy vedel, že jemu či niekomu inému zo Spoločenstva sa to môže zísť.

Pozorne počúval okolité zvuky.

Pred pár hodinami zostúpilo schodmi nad jeho hlavou mnoho mužov. Podľa chôdze rozpoznal kráľa i Nika, ostatných už nie. Potom všetko podozrivo stíchlo. Po chvíli začul na schodoch nad svojou hlavou čiesi nervózne kroky. Bolo mu jasné, že ten chudák, čo sa blížil k temniciam, nevie, čo robí.

Preto je tam toľko vojakov spolu s Nikom a kráľom... Ach jaj, bohovia nás ochraňujte pred takýmito amatérmi...

Zakrátko vrah pod schodmi počul, ako nachytaného zúfalca odvádzajú von.

Mali by sme si dávať pozor na objednávky od takýchto vystrašených bláznov, čo skočia aj na takúto očividnú návnadu. To naozaj nikomu neprišlo čudné, že Niko vrazil na večeru, aby povedal tak nepodstatnú informáciu, že vrah je z hradu a Jalla prišla o vedomie? Joooj, pracovať s takýmito vystrašenými hlupákmi... Prezradí o nás aj to, čo nevie, odfrkol si nájomný vrah pohrdlivo.

Keď doznel zvuk i posledného kroku, muž v čiernom opatrne vyliezol zo svojej skrýše. Rýchlo si ponaťahoval dlhým čupením stuhnuté svaly, aby ho nezradili v kritickom momente.

Potom vyrazil vpred.

V ruke držal neveľkú fúkačku a hlinený náprstok so šípkami ponorenými do hustej tekutiny. Telo mal pripravené, ale nie nervózne napäté, dych pravidelný, ruky pevné. Vedel presne, čo robí.

Vrah sa priblížil k miestu, kde sedel prvý strážca a pri svetle dvoch horiacich lúčov si čítal listy od svojej ženy. Usmieval sa. Písala mu o ich malej dcérke, ktorú už rok nevidel, lebo šiel na hrad, aby ich ľahšie uživil. Občas uvažoval, či urobil dobre.

Zrazu sa vojak prudko strhol na intenzívnu bolesť v jamke nad kľúčnou kosťou.

Ruka, čo mu tam vystrelila, narazila na malú drevenú šípku. Rýchlo ju vytrhol a pokúsil sa vyskočiť na nohy. Ale slabosť ho premohla a on sa opäť sklátil na stoličku. Chcel rýchlo svojim krikom varovať ostatných, no to už k nemu skočil muž s čiernou maskou na tvári a napchal mu do úst kus handry, čo bola prevesená cez stoličku. Vojak sa zmohol iba na chabý odpor, ktorý vrah poľahky zvládol.

Trvalo nejakú chvíľku, než sa vojak celkom prestal brániť. Nezaspal, ale bol tak omráčený, že sa nedokázal hýbať, kričať ani inak zakročiť proti vrahovi. Onedlho bol priviazaný ku stoličke, kde neškodne čakal, až účinok jedu vyprchá.

Vrah pokračoval ďalej.

V katovej miestnosti sedel kat a jeho traja spoločníci. Vedľa nich ležala rozložená hra, ktorej nevenovali žiadnu pozornosť. Aj tak ju tu dnes mali iba preto, aby sa objednávateľ Rekonninej vraždy dostal až k cele.
Teraz vzrušene rozprávali o nedávnych udalostiach.

Chodbu, v ktorej sa vrah pripravoval na útok, mali na dohľad. Nik sa nemohol dostať k celám bez ich vedomia. Ktokoľvek si myslel opak, bol naivný hlupák.

Vrah si pripravil fúkačku, šípky a uvoľnil si dýku.

Jeden nádych, žiadne otáľanie. Rýchlo vošiel do dverí.

Než si uvedomili jeho prítomnosť, zapichla sa najskôr jedna a potom druhá šípka do odhalenej kože dvoch mužov. Jed ich nezložil hneď k zemi, žiaden jed také niečo nedokázal. Vrah vedel, že s nimi ešte musí počítať v boji.

Zasiahnutí muži si rýchlo vytrhli šípky a skúsili na vraha nejako zaútočiť. Neboli to skúsení bojovníci. Ich úlohou bolo vypočúvať väzňov, kŕmiť ich a starať sa o miestne potkany. Na symbolickú obranu bol strážca vpredu, na skutočnú všetky stráže v hrade, na ktoré musel i tento chlap naraziť cestou do temnice.

Nechápali, ako sa dostal až sem. To predsa nebolo možné!

Kat schmatol meč a vyrútil sa na vraha. Ten sa mu však rýchlo vyhol, pripravil ho o meč a zapichol mu ďalšiu šípku do krku. Kat sa ihneď zapotácal. Šípka nemala ešte šancu účinkovať, strach však áno.

Strach viedol i ruku katovho pomocníka k nepresnému úderu. Vrah ho vykryl katovým mečom, ale ďalej neútočil. Nechcel zabíjať, ak naozaj nemusel. Ľudský život bol predsa vzácny.

Odtlačil svojho súpera k stene a zapichol doňho ešte jednu šípku. Strach však muža neochromil tak ako kata. Práve naopak. Než stihol jed poriadne zaúčinkovať, zaútočil muž ako zúfalé zviera zahnané do kúta.

Vrah sa mu nestihol vyhnúť a muž ho škrabol nožom na nohe.

Katov pomocník na okamih zastal, prekvapený náhlym úspechom. Videl, že kat i druhý pomocník už ležia na zemi a napriek snahe sa im nedarí z nej zdvihnúť. On ešte stále...

... vtom sa však i jeho zmocnila náhla slabosť, ktorá mu podlomila nohy a zhodila ho na zem.

Vrah sám pre seba prikývol a ostal ešte chvíľu stáť v bezpečnej vzdialenosti od nich. Až keď si bol istý, že muži sú už celkom neškodní, prešiel ku katovi a prehľadal ho. Zväzok niekoľkých veľkých kľúčov našiel hneď. Potom si len upravil masku na tvári, zobral jednu horiacu sviečku v hlineom svietniku a vykročil k celám. Tú, kde väznili Jallu, našiel hneď.

„Jalla, Jalla,“ vyslovil dôrazne a jemne do nej drgol. Videl, že je doráňaná a celkom vyčerpaná.

„Nie, nie...“ zamrmlala z polosna, „záhrada, záhrada, obloha, záhrada, obloha, hradby, som v bezpečí, som v bezpečí,“ opakovala.

„Jalla, Jalla, otvor oči. Počuješ? Otvor oči. Toto nie je sen. Prišiel som ti pomôcť. Otvor oči.“

Poslúchla, aby vzápätí zažmúrila do svetla sviečky a odvrátila hlavu.

„Ideme preč, ideme domov. Už ti nikto neublíži, ideme domov.“

„Záhrada, obloha, záhrada,“ opakovala si svoju mantru dokola.

„Jalla, otvor oči a pozri sa na mňa,“ prikázal jej dôrazne, „cítiš moju ruku? Počuješ môj hlas? Myslíš, že toto je len magikova predstava? Kráľovskí magici sú výborní, ale nie až tak. Jalla, som skutočne tu a prišiel som po teba. Ideme domov. Hádam si si nemyslela, že ťa tu necháme. Toto nie sú predstavy. Ohmataj si ma, ver svojim zmyslom.“

Jalla sa zarazila a veľmi opatrne sa načiahla jeho smerom. Keď jej ruka narazila do skutočného tela, preľakla sa, no ruku z neho nespustila. Prešla k jeho tvári a siahla pod masku.

Vtedy nahlas vydýchla.

„Poď, Jalla, pomôžem ti. Musíme ísť, než nás tu nájdu. Opri sa o mňa, ideme domov.“

„Domov...“ zamrmlala s úsmevom a konečne sa uvoľnila.

Opatrne vstala, oprela sa oňho celou váhou a spolu s ním vykročila von zo svojho väzenia.

„Ďakujem, Mitan,“ povedala dojatým hlasom. Bola voľná!

 

ďalšiu časť nájdete vo štvrtok ráno na mojej stránke (www.hlavackova.sk) a v piatok ráno tu na blogu SME

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?