Fantasy detektívka na pokračovanie na blogu SME (10)

Autor: Lívia Hlavačková | 13.9.2013 o 8:12 | (upravené 4.11.2013 o 14:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  367x

Fantasy detektívka na pokračovanie pokračuje. Ak ste ju ešte nečítali, vo vnútri je link na všetky časti v jednej kope, aby ste nemuseli preklikávať. :)

Pred poviedkou mám pre vás pozvánku. Príďte tento víkend na Istrocon. Budem tam mať medicínsky ladenú prednášku Rany chladných zbraní (nedeľa 13:00), v sobotu sa bude krstiť zborník Fantastická 55, kde mám mikropoviedku, budú tam aj organizátori Martinus Ceny Fantázie 2013 a možno niečo prezradím aj o svojom románe s názvom Gwind: Nezabiješ?, ktorý vyjde už o 11 dní.

Update: Zdá sa, že dokonca prečítam nejakú čast z románu, a to v sobotu o 16:00, ako pridružený program k známej knihe Hunger games. Príďte!

 

Poviedka bez preklikávania medzi článkami.

 

Zhrnutie predchádzajúceho deja:

Rekonna, bývalá kráľova milenka, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť.

Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja.

Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov menom Jalla. Kat a magik ju neúspešne vypočúvajú, až zrazu dostanú povolenie od kráľa použiť akékoľvek prostriedky, aby sa dozvedeli, čo chcú.

Medzitým vyšetrovanie pokačuje ďalej. Od Parvani, Rekonninej priateľky, sa Niko dozvie, že princ Kirrop by mohol byť v Rekonninom prípade zaujímavý. Winon zachytí Losipinu zvláštnu vetu o platení a spolu s Helano sa pridajú k ostatným sluhom, aby si vypočuli ďalšie novinky.

 

Šálka čaju (10)

 

„Nebola dôležitá?! Ty nevieš, že milenky sú vždy najlepšie informované? Štátne tajomstvá sa odjakživa prezrádzali v posteli,“ žmurkol jeden zo sluhov a spokojne si dal do úst lyžicu kaše. Pridal sa do diskusie svojou troškou, mohol spokojne jesť ďalej.

„Ktovie, čo také vedela, že musela zomrieť...“ zamyslel sa ktosi.

„Skôr o kom to vedela...“ zamrmlal Winon a všetci zamyslene pokývali hlavami.

„Dosť bolo rečí! Do práce!“ hnal ich majordóm od stola.

„Pane?“ oslovil ho Mitan ticho, stranou od všetkých, ktorí sa poslušne rozchádzali za svojou prácou. „Ide o môj odchod. Dostal som dnes správu od rodiny. Úpenlivo ma prosia, aby som čím skôr prišiel a neodkladal svoju cestu o ďalších desať dní, ako som pôvodne chcel. Chcel by som preto odísť už zajtra ráno. Som si istý, že Winon to zvládne.“

Majordóm sa zamračil.

„Dobre teda. Plat však dostaneš len za odpracované dni. A ty,“ otočil sa na Winona, „sa priprav. Od zajtra si jediným sluhom princa Kirropa ty.“

„Áno, pane,“ pritakal Winon rýchlo.

„Mitan, ty už odchádzaš?“ spýtal sa Niko, ktorý práve vošiel a počul majordómove posledné slová. „Máš na mňa chvíľku? Hovorili, že ideš smerom k Dobonu, potreboval by som to využiť. Poď so mnou, prosím.“
Vyzval ho a počkal, kým s ním vyjde z kuchyne.

„Predpokladám, že nič odniesť nepotrebuješ,“ začal Mitan zhurta, sotva s Nikom osameli.

Kapitán sa pobavene uškrnul a prikývol. „Nie, chcem sa ťa len spýtať na Kirropov vzťah k Rekonne. Viem, že odchádzaš, takže možno by si...“

„... byť k nemu menej lojálny?“

Pri jeho reakcii Niko znova tak ako mnohokrát predtým oľutoval, že Mitan pred rokmi odmietol jeho ponuku pridať sa do elitnej jednotky. Možno by z neho nebol skvelý vojak ale to, čo mal v hlave, ho predurčovalo k veľkým veciam.

„Viem, že to by si nespravil.“

„Som rád, že si rozumieme.“

„Povedz mi len toľko, čo môžeš.“

Mitan sa na Nika chvíľu pozeral a nič nehovoril. Potom krátko prikývol a spustil: „Nemal ju rád. Kirrop si váži svoju matku a hnevá sa na otca, že ju ponížil s „niktoškou“. Keby ju podvádzal so šľachtičnou, nemal by s tým problém. Keby pretiahol naivnú slúžku, tiež by bolo všetko v poriadku. „Niktoška“, čo dostala výsadné miesto hosťa na hrade, sa mu však nepáčila.“

„Máš pocit, žeby sa jeho vzťah k Rekonne za poslednú dobu zmenil?“

„Myslím, že si ju prestal všímať. Hovoril o nej menej, než predtým.“

„Ďakujem. To, s kým bol Kirrop včera večer, mi asi neprezradíš, či?“

Mitan sa uškrnul a len zavrtel hlavou.

„Dobre, nebudem sa pýtať, nech nemusíš pre Kirropovo dobro klamať. Ozaj, myslíš, že Winon by náhodou nemal záujem pridať sa k mojim mužom?“

„Pochybujem,“ povedal Mitan so zvláštnym úsmevom a bez ďalšieho slova odišiel. Do rána toho ešte musel veľa stihnúť.

Niko si len povzdychol a vybral sa pohľadať Rekoninnu slúžku menom Fia. Dúfal, že ju stihne na obede spolu s ostatnými, v podsate tam prišiel len kvôli nej. Bola posledná na jeho pomyslenom zozname dôležitých ľudí, s ktorými sa potreboval rozprávať.

Našiel ju v jej izbe, ktorá susedila s Rekonninou spálňou. Sedela na malej posteli a s uslzenými očami čosi zošívala. Prácu neodložila, ani keď vošiel. Ďalej pokračovala v šití a potichučky odpovedala na Nikove otázky:

„Ako dlho sa o svoju pani staráš?“

„Odvtedy ako... ako sa dostala do kráľovej priazne.“

„Ale na hrade bola už predtým, či?“

„Áno, ale vtedy nemala žiadnu slúžku. Bola hosť z ďalekej krajiny. Správali sa k nej s úctou, ale nemala zvláštne výhody.“

„Odkiaľ bola?“

„Z ďalekého východu za Kabovským kniežactvom. Aspoň tak hovorila. Viacerí ju považovali za podvodníčku, ale ja viem, že nebola stadiaľto,“ povedala Fia rozhodne a na okamih zanechala šitie a pozrela Nikovi do očí.

Ten len prikývol. Jemu bolo v skutočnosti celkom jedno, odkiaľ Rekonna bola, nezaujímala ho. Potreboval však nejako nadviazať s vystrašenou Fiou kontakt.

„Myslíš, že niekto z jej domova sa tu mohol zjaviť a nejako ju vydierať alebo ju presvedčiť, aby odišla?“
Slúžka energicky zavrtela hlavou.

„Už som počula viackrát, že Rekonna by nikdy neodišla bez svojho dieťaťa, čo ty na to?“

Fia opäť zosmutnela a pozerajúc na ihlu v prstoch prikývla. „Bojím sa, že... že...“

„Že sa jej stalo niečo zlé?“

Prikývla.

„Kto by jej chcel ublížiť?“

Zdvihla hlavu a pozrela naňho, akoby sa pýtala, či svoju otázku myslí vážne.

„Kto by jej chcel ublížiť tak veľmi, žeby riskoval kráľov hnev?“

Fia úsmevom zaregistrovala zmenu v jeho otázke. „Neviem. Pani sa s nikým veľmi nezhovárala a nestretávala. Teda okrem...“ vyhŕkla a zarazila sa.

„Okrem?“

Mlčala.

„Fia, musíš mi to povedať.“

„Ja... nemôžem... kráľ...“

„Kráľ si o Rekonu robí starosti a chce ju nájsť.“

„Keby vedel...“

„Tak čo?“

„Nehľadal by ju,“ povedala zrazu.

Niko sa zarazil a chvíľu sa na ňu díval. V hlave si bleskovo pospájal všetko, čo sa doteraz dozvedel. Vedel si predstaviť iba jeden dôvod, pre ktorý by sa kráľ hneval tak veľmi, žeby váhal s hľadaním.

„Kto bol jej milenec?“ spýtal sa bez okolkov.

Viditeľne ju prekvapil. Na jeho sklamanie však zavrtela hlavou.

„Viem, že sa s niekým stretávala, ale nechcela povedať s kým. Robila s tým veľké tajnosti.“

„Včera po večeri šla na stretnutie s ním, je tak?“

„Áno,“ povedala veľmi ticho a ani na Nika nepozrela.

Len sústredene rozmotala uzlík, čo sa jej spravil na niti, a pokračovala v svojej práci.

„Keď jej dcéra zaspala, prezliekla sa a s úsmevom odišla. Vravela, že nebude dlho. Ja som šla do svojej izby a vyšla som stadiaľ až ráno. Malá ešte spala a pani... pani tam nebola. Posteľ bola ustlaná a všimla som si, že nejaké jej veci chýbajú...“

Fia stíchla a nezdalo sa, žeby sa chystala ešte niečo povedať. Zauzlila niť, odstrihla ju, prevrátila rukáv, ktorý práve došila, a chytila do ruky ďalší. Nika si prakticky vôbec nevšímala. Chcela, aby odišiel, a nechal ju samú. Čo po krátkej dobe ticha aj skutočne urobil.

***

Muži sa postupne trúsili jeden za druhým. Väčšina mala zachmúrené tváre, len niektorí sa tvárili ľahostajne.

Sotva si posadali, Niko sa spýtavo otočil na prvého z nich.

„Bránami nik, kto by zodpovedal Rekonninmu opisu, neprešiel. Strážcovia na hradbách tiež nikoho podozrivého nevideli. Na noc sme prikázali stráže zdvojnásobiť a nechať zapálené ohne. Teraz prehliadame domy a štvrte pri hradbách. Chceme ich stihnúť čo najviac do západu slnka.“

„V poriadku. Čo nestihnete dnes, dokončíte zajtra,“ povedal Niko, potom sa na okamih zarazil a so zlomyseľným úsmevom dodal: „a to aj v prípade, žeby sa Rekonna našla. Je to dobrá zámienka na zmapovanie týchto šedých zón v meste. Ako je to za hradbami?“ otočil sa na druhého.

„Nijako. Stopovať sa nedá, cesty sú suché a denne nimi prejde priveľa ľudí. Ak je vonku...“
Nebolo treba dokončiť. Z Haladoja viedlo mnoho ciest, po ktorých chodilo čoraz viac ľudí. Za vlády tohto kráľa i jeho otca obchod prekvital, ľudia cestovali, opúšťali svoje domovy a hľadali šťastie inde.

„Čo všetko ste už prehľadali v meste?“ otočil sa Niko na tretieho muža.

„Nevestince, chudobince a chrámy. Teda... do chrámov sme sa nedostali, ale tvrdili, že tam nikto taký nie je. Potom, čo si nám povedal o tej chytenej vrahyni, sme prezerali aj všetky mieste, o ktorých sa šepká, že ich tam videli. Je škoda, že kráľ nedal nariadenie, aby sme mohli prehľadať aj domy boháčov, obchodníkov a šľachticov. Chudina sa nebráni, takže tých môžeme prehliadať koľko chceme vždy. Myslíš, že kráľ nám niečo také dovolí?“

„Pochybujem.“

Muži sa zatvárili sklamane. Všetci to vnímali ako príležitosť prehliadnuť si inak nedostupné miesta v meste a zabúdali, že ich prvoradou starosťou je hľadanie dákeho dievčaťa.

Niko sa otočil na muža, čo spolu s ním vypočúval ľudí na hrade.

„Zhrniem to takto,“ povedal vojak bez vyzvania, „nedozvedel som sa prakticky nič. Jedni celkom očividne klamú, ďalší ma ignorujú, iní nič nevideli a nič nepočuli a všetci svorne prespali noc vo svojich posteliach. Čudujem sa, ak tebe povedali viac.“

„Oveľa viac nie. Mám pocit, že dôležitejšie je to, čo nepovedali. Mal si z niekoho divný pocit?“

„No... keď to tak spomínaš, tak kráľovnina priateľka Zyllo sami zdala akási... zarazená, keď som sa jej spýtal na včerajšiu noc. Povedala, že bola s kráľovnou až do zotmenia a potom bola sama. Keď som sa spýtal, či bola u seba v izbe, na chvíľu sa zháčila, než odpovedala.“

„Niečo tají,“ viac skonštatoval, než sa spýtal Niko.

„Hej, ale... Neviem si predstaviť, žeby niekomu ublížila alebo žeby Rekonnu uniesla...“

„Nezabúdaj, že nato nemusela byť sama. Navyše tu je tá vrahyňa zo Spoločenstva. Zyllo jej mohla zaplatiť... alebo sprostredkovať platbu. Skúsim sa s ňou porozprávať. Ďakujem vám. Dúfam, že do zajtra sa to konečne vyjasní a všetci sa budeme môcť vrátiť k niečomu zmysluplnejšiemu. Dovtedy sa snažte ako viete. Kráľovi na tom záleží a my sme predsa kráľovi ľudia.“

Chlapi svorne prikývli. O tom nebolo nutné diskutovať.

***

Zyllo nervózne prechádzala hore dole po záhrade a celkom očividne na niekoho čakala. Obzerala sa, občas sa stavala na špičky, potom si sadla na lavičku pod stromom, aby vzápätí opäť vstal a rozhliadla sa.

Až keď konečne zbadala princa Kirropa, ako k nej kráča, uvoľnila sa.

Čo tí dvaja robia? pomyslel si Mattis stojaci v okne a dívajúci sa na čudnú dvojicu v záhrade.

 

 

pokračovanie opäť v piatok (pomaly, ale isto sa blížime ku koncu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?