Fantasy detektívka na pokračovanie na blogu SME (9)

Autor: Lívia Hlavačková | 6.9.2013 o 7:00 | (upravené 16.10.2013 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  302x

Ďalšie pokračovanie fantasy detektívky postupne zverejňovanej tu na blogu SME. Ak ste ju ešte nečítali, vo vnútri je link na všetky časti v jednej kope. :)

Rekonna, bývalá milenka kráľa, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť. Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja. Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov menom Jalla. Kat a magik ju neúspešne vypočúvajú, až zrazu dostanú povolenie od kráľa použiť akékoľvek prostriedky, aby sa dozvedeli, čo chcú.

 

Poviedka bez preklikávania medzi článkami.

 

Šálka čaju (9)

 

Niko netrpezlivo postával pred dverami dennej miestnosti jej veličenstva kráľovnej. Chcel hovoriť s Rekonninou priateľkou Parvani a na to potreboval kráľovnine dovolenie. Bolo mu jasné, že kráľovná bude chvíľu schválne otáľať, než povolenie ho udelí. Nečudoval sa jej.

„Slečna Parvani onedlho príde. Kráľovná ju teraz potrebuje,“ vyšla z dverí kráľovnina dôverníčka Zyllo a Niko sa s úškrnom uklonil.

„Mám počkať alebo radšej prísť neskôr?“

„Počkaj,“ odvetila Zyllo a s posmešným výrazom sa stratila za dverami.

„To bude na dlho,“ zašomral Niko sám pre seba a strážcovia pri dverách sa ticho zachechtali.

Niko na nich prísne pozrel, no keď videl ich úprimne pobavené výrazy, tiež sa musel zasmiať. Mali pravdu, bolo to smiešne

Hlasno si vzdychol, oprel sa o stenu a v hlave si začal premietať všetko, čo sa doteraz dozvedel:

Takže... Rekona bola včera na večeri spolu s ostatnými a potom sa odobrala do svojej izby. Tam ju už ráno slúžka nenašla. Jej milovaná dcéra a obľúbený prívesok zostali na mieste. Podľa kráľa neodišla dobrovoľne.

Motív? V prvom rade bola obľúbená asi ako každá bývalá kráľova milenka. To znamená, že je tu plný hrad ľudí, čo mali dôvod sa jej zbaviť. Navyše sa mohla dozvedieť niečo, čo nemala. Nelegitímna Losipo a druhorodený princ Kirrop vždy hrali nejaké hry. Možno bola tŕňom v oku práve im dvom.

Najdôležitejšia otázka je, či ešte žije. Jej prezývka bola na papieri vrahyne, ale stále je možnosť, že niekam ušla alebo...

„Kapitán Niko?“ vyrušil ho zo zamyslenia nežný ženský hlások.

„Slečna Parvani,“ strhol sa a venoval pozornosť dievčaťu pred sebou. „Mohla by si mi venovať svoj čas a odpovedať mi na pár otázok? Vraj ste sa s Rekonnou priatelili.“

„Ja-ja predsa neviem, čo sa jej stalo.“

„Ale niečo si myslíš. Poznala si ju. Podľa teba mala Rekonna dôvod odísť?“

„Dôvodov odísť mala celý hrad,“ povedala Parvani trpko, potom zavrtela hlavou akoby sama pre seba a rázne dodala: „bez dcéry by však nikdy neodišla.“

„Hovorila niekedy o odchode?“

„Nie. Vždy vravela, že je schopná zniesť všetko, ak bude jej dcéra spokojná. Mala už len ju...“

„Hovoríš o nej, akoby si vedela, že už nežije,“ nadhodil Niko a pozorne sledoval jej reakciu.

Ihneď sa zarazila.

„Ja len... v hrade sa hovorilo... chytili nejakú vrahyňu...“

Niko v duchu zanadával. Keď už ani vojaci nevedeli byť ticho, komu mal okrem svojich najbližších dôverovať?!

„Rozumiem. Povedz mi, Parvani, nevšimla si si, žeby sa Rekonna poslednou dobou pre niečo trápila? Žeby niečo tajila?“

Parvani neodpovedala. Iba odvrátila od Nika pohľad, pozrela na dlažbu na zemi, potom na tapisériu za Nikovým chrbtom,...

„Parvani, musíš mi to povedať. Možno ešte žije. Možno ju väznia a mučia. Ak jej mám pomôcť, musím vedieť všetko. Čo tajila?“

„Ja – ja neviem,“ pozrela mu do očí a zdalo sa, že neklame. „Posledných pár mesiacov sa však správala divne. Občas vyzerala šťastná, potom bola zachmúrená, niekedy som videla, že plakala. Hlavne som však mala pocit, že sa bojí. Neviem čoho a neviem koho. Nechcela mi nič povedať.“

Poslednú vetu povedala o čosi ráznejšie a Niko získal pocit, že sa hnevá.

„Nedôverovala ti natoľko?“ skúsil a z výrazu jej tváre pochopil, že zaťal do živého.

Neodpovedala.

„Nespomínala niekoho častejšie? Nevyhýbala sa niekomu?“ pokračoval ďalej s otázkami, akoby tá predchádzajúca nikdy nepadla.

Parvani najskôr zavrtela hlavou. Potom však akoby si na niečo spomenula a pozrela na Nika s doširoka otvorenými očami.

„Kirropa...“ povedala celkom ticho.

Niko ju hneď chytil za lakeť a odtiahol ju ešte o kus ďalej od strážcov.

„Hovor.“

„Nie je veľmi čo. Poslednou dobou častejšie spomínala princa Kirropa. Nie oveľa častejšie, len trošička. Akoby sa mu vyhýbala... Nepripisovala som tomu význam, veď oni dvaja sa nikdy nemali v láske...“

„Si si tým istá?“

„Nie, nie som. Je to len taký pocit.“

Rozumel.

„Dobre. Ak by ti čokoľvek napadlo, Parvani, nech by to bolo hocijako nepodstatné, daj mi vedieť. Vieš, ako ma nájsť, však?“

Prikývla.

„Výborne. Bež a nikomu nepovedz to, čo si práve povedala mne. Je to nebezpečné vyhlásenie...“

Znova prikývla, tentoraz vystrašenejšie než predtým. Potom sa mu bez ďalšieho slova otočila chrbtom a prešla k dverám kráľovninej miestnosti.

„Kapitán?“ oslovila ho ešte než vošla. „Naozaj si myslíš, žeby Rekonna mohla ešte žiť?“

„Áno,“ zaklamal.

 

***


Winon sa skrýval vo výklenku pri záhrade a čakal na Helano. Mala tu už byť. Nevedel, prečo sa zdržala, ale zatiaľ sa neznepokojoval. Losipo bola nevyspytateľná, mohla si na poslednú chvíľu niečo vymyslieť.

„... ako to myslíš, že nás vydiera?“ začul prenikavý hlas temperamentnej Losipo a stiahol sa ešte hlbšie do výklenku. „Zaplatili sme mu predsa toľko, koľko si pýtal. Čo ešte chce? Hádam by...“ jej hlas sa vzdialil a stíšil tak, že už nerozpoznal, čo Losipo hovorí.

Mal chuť za ňou okamžite vyraziť a dozvedieť sa viac.

No skôr než tak spravil, dorazila Helano aj so širokým úsmevom: „Konečne! Losipo to dnes trvalo veky!“
„Práve prechádzala okolo,“ kývol hlavou smerom, ktorým sa Losipo stratila.

Heleno sa poplašene obzrela. Keď však Losipo nikde nezazrela, obrátila sa na Winona, či si nerobí žarty.

„Naozaj. S kýmsi hovorila o vydieraní a peniazoch,“ zdôraznil.

„Nie, žeby ma to prekvapovalo. Losipo nie je neviniatko.“

„To rozhodne nie!“ zasmial sa Winon úprimne, „Viac by ma však zaujímalo, s kým hovorila...“

Na to Helano reagovala iba pokrčením pliec. Winon sa usmial, chytil Helano za ruku a vykročil s ňou opačným smerom, než šla Losipo.

„Včera večer nebola v izbe,“ povedala Helano zrazu zamyslene.

„To ešte nemusí nič znamenať.“

„Pri Losipo? Neverím. Je to podlá zmija.“

Winon sa ticho zachechtal. „Ty ju máš ozaj rada.“

„Keby som tu nemala povinnosti...“ zavrtela Helano hlavou sama pre seba.

„Chápem,“ prikývol Winon a ako jeden z mála na hrade aj naozaj rozumel.

Stisla mu ruku a usmiala sa naňho. „Ako sa ti zatiaľ pozdáva princ?“

„Je to druhorodený syn príliš mocného panovníka ponechaný napospas, pretože prvorodený má už dostatok synov,“ odfrkol si Winon. „Keby mu kráľ dal viac zodpovedných povinností, bol by z neho vďačný a šťastný syn. Takto má príliš veľa času intrigovať a špekulovať. Neviem, čo od neho čakať.“

„Podľa mňa je Kirrop schopný všetkého.“

„Však to.“

Obaja stíchli a ďalej pomaly prechádzali kráľovskou záhradou až ku kuchyni. Kúsok pred ňou sa pustili. Nepotrebovali, aby o nich ostatní sluhovia viedli zbytočné reči.

V miestnosti pre sluhov pri kuchyni ešte ani zďaleka neboli všetci. Na nikoho sa však nečakalo. Kto zmeškal pripravené jedlo, zjedol ho inokedy alebo mal skrátka smolu.

„Á, Helano,“ ozval sa uštipačný hlas, sotva vošla. „Losipo sa dnes hrala na kráľovu vzornú dcérenku?“
Nevraživosť pánov sa občas prenášala aj na sluhov.

Helano však nevidela jediný dôvod, prečo by sa mala unúvať s odpovedaním. Stačilo, že tú klebetnú intrigánku musela trpieť vo svojej blízkosti.

„Jasné, že hej!“ pridala sa druhá kráľovnina slúžka. „ Musela využiť, že sa Rekonna vyparila.“

„Divila som sa, že nevypadla už dávno. Podľa mňa ju kráľ trpel len kvôli ich dcére.“

„Hlúposť. Však aj Losipinu matku vyštval, sotva sa decko narodilo, však Helano?“

Helano opäť nereagovala.

„Čo my vieme. Možno bola Rekonna lepšia v posteli než Losipina mater. Je tak, Fia?“ obrátili sa na Rekonninu slúžku sotva vošla.

„Ja nič neviem,“ odpovedala Fia tichým hlasom a sadla si ďalej od ostatných.

„Akože nevieš! Veď kráľ sa musel na Rekonne natriasať dosť často, než ho prestalo baviť, že väčšinu jeho deciek potratí po pár mesiacoch,“ provokovala opäť kráľovnina slúžka a len Winonova ruka pod stolom zabránila Helano, aby na ňu vyskočila.

Fia sa začervenala a uprela pohľad na svoj tanier kaše.

„Aj tak by ma zaujímalo, prečo sa práve teraz rozhodla odísť. Po tých rokoch...“
Helano len znechutene zavrtela hlavou. Než sa na hrade zjavil Winon, vyhýbala sa ich spoločnosti, ako len mohla presne pre tieto ich reči.

„Ste si také isté, že odišla?“ spýtal sa sluha jedného zo šľachticov.

„Čo tým chceš povedať?“

„Pokiaľ viem, chytili jednu členku Spoločenstva vrahov,“ zdôraznil sluha a vychutnal si pohľad na vydesené tváre okolo seba. „Vraj ju chytili vojaci v meste aj s papierom, na ktorom bola Rekonnina prezývka a vysoká suma vedľa nej.“

Všetkým okolo stola sa rozšírili oči. Winon stisol Helano ruku pod stolom, Mitan, ktorý len pred chvíľou prišiel, sa nervózne zamrvil na stoličke.

Spoločenstvo vrahov...

„Aká vysoká?“ spýtal sa dakto.

„Neviem. Vraj veľmi,“ pokračoval sluha spokojný, že mu konečne venujú pozornosť.

„Kde je teraz tá zajatá členka Spoločenstva?“ spýtal sa Winon.

„Má ju kat dole v temnici aj s magikom. Podľa mňa budú do večera vedieť všetko, čo potrebujú. Ten magik je totiž moja rodina,“ povedal sluha pyšne. To, že je to akýsi neznámy bratranec tak z tretieho kolena, už vedieť nemuseli.

„Kto už by si len objednával Spoločenstvo na bývalú kráľovu milenku? Však nebola vôbec dôležitá,“ nadhodila kráľovnina slúžka.

„Nebola dôležitá?! Ty nevieš, že milenky sú vždy najlepšie informované? Štátne tajomstvá sa odjakživa prezrádzali v posteli,“ žmurkol jeden zo sluhov a spokojne si dal do úst lyžicu kaše. Pridal sa do diskusie svojou troškou, mohol spokojne jesť ďalej.

„Ktovie, čo také vedela, že musela zomrieť...“ zamyslel sa ktosi.

„Skôr o kom to vedela...“ zamrmlal Winon a všetci zamyslene pokývali hlavami.

 

 

pokračovanie budúci piatok

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?