Fantasy detektívka na pokračovanie na blogu SME (8)

Autor: Lívia Hlavačková | 30.8.2013 o 7:30 | (upravené 16.10.2013 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  300x

... dotyk... úsmev... pokojná lúka... nahá žena.. pred ním... pod ním... /// Pokračovanie fantasy detektívky, ktorú postupne zverejním na blogu SME celú.

POZOR. Pre tých, ktorí si chcú prečítať celú poviedku pohodlne a bez preklikávania, je tu tento blog.

Zhrnutie:

Rekonna, bývalá milenka kráľa, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť. Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja. Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov menom Jalla, ktorú začnú kat a magik vypočúvať.

 

Šálka čaju (8)

„Čo je zač?“ spýtal sa magik bez pozdravu.

„Členka Spoločenstva vrahov. Dnes ju chytili so zbraňami a papiermi.“

Magik prikývol. Vyzeral ľahostajne, v skutočnosti však mal určité obavy. O Spoločenstve sa toho hovorilo mnoho – boli nepolapiteľní, desiví, pomstychtiví a výborne cvičení.

„Môžem už začať?“ opýtal sa magik akoby mimochodom, ale pozorne sledoval Jallinu reakciu.

Väzňov obyčajne táto otázka znervóznila. Jalla však opäť nijako nereagovala.

„Posledná šanca. Povedz mi, Rekonna ešte žije? Kde je jej telo? Kto si objednal jej vraždu?“ pýtal sa kat.

Ticho.

„Kde je v meste sídlo Spoločenstva?“

Ticho.

„Kde sú ostatní? Koľko vás tu je?“

Ticho.

Kat si okázalo vzdychol a zavrtel hlavou. „Nedávaš nám na výber. Mohla si to nám i sebe uľahčiť. Mohla si nám prezradiť iba niektoré veci a to, čo nás nezaujíma, si si mohla nechať pre seba. Ale keď mlčíš, tak sa musíme pozrieť na všetko,“ pokúsil sa ju ešte vyviesť z rovnováhy, no nevydarilo sa.

Mnoho ľudí by už v tomto momente hovorilo všetko, čo chceli vedieť. Tvrdohlaví by sa rozrozprávali až potom, čo by s nimi magik začal. Pravda bola, že mágia mesačného kameňa dovoľovala magikovi vidieť len to, na čo človek práve myslel. To však nebolo všeobecne známe. Preto sa snažili všetkých najskôr vydesiť a prinútiť ich myslieť práve na to, čo chceli utajiť.

Kedysi by nato použili iné, výrazne krvavejšie metódy. Tie však kráľ pár rokov dozadu práve pod Rekonniným vplyvom zakázal.

Kat kývol na magika, ktorý si zložil plášť, prisunul si k spútanej Jalle stoličku a chytil ju za ruku. Čakal, že sa mu pokúsi vytrhnúť, ale ona vôbec nereagovala. Magik nedal najavo svoje prekvapenie. Len chytil do druhej ruky červený kameň a zavrel oči.

Mesačný kameň mu s určitými obmedzeniami pomáhal využiť energiu podľa jeho želaní a on si teraz želal vidieť, na čo Jala myslí:

... modrá obloha... oblaky... modrá obloha... ticho... šum vetra... obloha... videl jej predstavy.

„Rekonna žije?“ snažil sa usmerniť tok jej myšlienok iným smerom.

... tmavá noc... modrá obloha... ticho... čvirik vtákov... oblaky...

„Kto si objednal jej vraždu?“

... obraz noci... chladný vietor... ticho... šum vetra... modrá obloha...

„Kto je tvoj najlepší priateľ?“

... tma... ničím nerušené ticho... tma... úplná tma...

Magik z nej zložil ruku a v duchu zaklial. Netušil, že Spoločenstvo je až tak vycvičené. Každý človek (každý!) ukázal pri cielených otázkach aspoň malý kúsok svojej mysli. Občas to bol len krátky záblesk, tvár, dom či miesto, občas úplne všetko.

„Si šikovná,“ uznal a znova ju chytil za ruku, „naozaj sa ti darí nemyslieť na všetky tvoje obete. Pokračuj, nechcem ich vidieť. Nechcem vidieť všetkých, ktorým si podrezala hrdlo,“ hovoril, aby ju prinútil aspoň k nejakej reakcii.

Najťažšie je predsa nemyslieť na kohúta, ak niekto povie, že naň myslieť nesmieme.

„Nemysli na tie obete,“ provokoval ďalej.

... tma... ticho... úplná samota... úplná tma... preblysnutie akejsi záhrady... pokojná rieka... šumiaca voda... vážka nad hladinou... zelené rastliny... šum...

Magik pochopil, že Jalla strieda niekoľko predstáv, aby uspokojila potrebu mysle skákať z jednej myšlienky na druhú. Bolo to jednoduchšie a preto dokonalejšie, než udržovať iba jednu predstavu. No on vedel, že ani toto sa nedá vydržať večne. Veril, že keď jej dá pokoj, povolí pozornosť a jej myseľ zablúdi k čomusi dôležitému.

Jallina predstava rieky pokračovala. Po čase sa zmenila na lúku počas letného dňa, zelenú trávu a modrú oblohu.

Potom sa náhle prerušila a magik si uvedomil, že vrahyňa otvorila oči a hľadí naňho.

Presunul svoju pozornosť na jej tvár. Díval sa na ňu, nerozprával. Iba uvažoval, aká je jej nová hra. Musela predsa vedieť, že otvorené oči koncentrácii nijak nepomáhajú. V podstate mu dávala šancu.

Avšak skôr, ako ju stihol využiť, spravila žena to najdesivejšie, čo členka Spoločenstva vrahov urobiť mohla.

Usmiala sa naňho.

Magik sa striasol a odvrátil od nej pohľad. Cítil, ako sa mu dvíha žalúdok a najradšej by vyšiel na chvíľu na vzduch. No výsluch musel pokračovať. Opäť sa na ňu otočil, chytil ju za ruku a s kameňom v druhej sa zadíval do jej mysle:

... dotyk... úsmev... pokojná lúka... nahá žena.. pred ním... pod ním...

Vedel, že obrazy pred jeho očami sú vymyslené. Vedel, že sa ho žena snaží rozptýliť. Napriek tomu však nebol schopný brániť sa.

... krásna žena... nahá... odhalené lono... prehnutá v chrbte... vzdychy... úsmev... dotyk... nahé prsia...

Magik potriasol hlavou a sťažka prehltol slinu.

„Žije ešte Rekonna?“ snažil sa presunúť jej myšlienky iným smerom.

...  jemný dotyk pier... štekliace vlasy... nahé telo... vzrušené... jeho ruka na jej bruchu... medzi jej nohami... jeho prsty v nej... jej ruka na jeho hrudi... ústa... vzdychy... vzrušujúce... neodolateľné...

„Daj mi napiť!“ načiahol zrazu ruku smerom ku katovi.

Ani si neuvedomil, čo dostal do ruky. Len to na jeden dúšok vypil a stále sa pritom díval na Jallu. Videl, že je zahalená iba tenkou košeľou. Šaty jej vyzliekli, keď hľadali zbrane. Vedel, že keby chcel, videl by cez tenkú látku kontúry jej tela, jej bradavky...

Opäť potriasol hlavou a tichým gestom naznačil, že chce doliať pohár. Kat sa zamračil, bez slova mu dolial víno a o chvíľu mu prázdny pohár zobral z ruky.

Magik už nič nepovedal. Iba sa znova dotkol vrahyne, zavrel oči a ponoril sa do jej myšlienok.

„Koľkých si už zavraždila?“ opýtal sa rázne.

... nahá... vlhká... vzdychajúca... vzrušenie...

„Kto si objednal Rekonninu smrť?“

... on nahý na nej... v nej... vzrušenie... vzdychy... pohyb jej bokov... hebká pokožka...

„Kto...“ skúsil položiť ďalšiu otázku, no jeho myseľ a jeho telo ho zrádzali. Nedokázal sa sústrediť. „Koho si...“ začal znova, ale predstavy v jej mysli ho opäť vytrhli z koncentrácie.

... žena sediaca na ňom... skackajúce prsia... vzrušenie... pohyby... vzdychy... hlasnejšie, hlasnejšie... rýchlejšie... ešte! ešte! ... neprestávaj! ...

„Si v poriadku?“ vyrušil ho katov hlas.

Magik naňho zúrivo zazrel, potom si však uvedomil, čo sa vlastne stalo a váhavo prikývol.

„Je výborne vycvičená...“ vysúkal zo seba namáhavo a začervenal sa až po korienky vlasov. Keby niekto tušil!

Kat sa spýtavo pozrel do kúta miestnosti, kde boli nástroje pomáhajúce pri výsluchu. Žiadne krvilačné, zmrzačujúce či zohavujúce mučenie nebolo povolené. To však neznamenalo, že boli celkom bezmocní.

Magik pozrel tým istým smerom a váhavo prikývol.

Nikdy ešte nepotreboval katovu pomoc. Nikdy! Dnes však...

Kat vytiahol zo zásuvky stola pár vecí a bez jediného slova prešiel k vrahyni. Neusmieval sa, nemračil sa, jeho tvár bola celkom bez výrazu.

Jalla sa však neprestávala usmievať. Vedela, že tento moment príde a dúfala, že je naň pripravená. Vedela, že ju nemôžu zabiť, ale mohli jej spôsobiť bolesť. Veľkú bolesť!

Kat mlčky kývol na svojho pomocníka. Ten ihneď priskočil, chytil jej hlavu ako do zveráka, zatiaľ čo jej kat do jedného ucha vtlačil kus zmäknutého vosku. Chcel, aby sa jej horšie orientovalo, ale stále potreboval, aby počula otázky. Potom jej nasadil na hlavu vrece z hrubého čierneho plátna a pripravil ju tak o zrak.

Tma a ticho.

Nič, načo by vrahyňa zo Spoločenstva nebola už dávno zvyknutá.

Jalla začula akési tlmené zvuky a ucítila, ako sa operadlo, ku ktorému bola priviazaná, pohlo a položilo ju tak na chrbát. Až teraz – ležiaca na chrbte, zakrytá tenkou košieľkou, spútaná, so zakrytými očami – sa začala báť.

Napriek tomu však nepovedala jediné slovo. Iba sa zhlboka nadýchla a vydýchla. V mysli si vytvorila predstavu samej seba v krásnej záhrade obklopenej hrubými múrmi a zavrela sa tam. Nik sa ku mne nemôže dostať, povedala si, aby sa upokojila.

Plesk!

Ucítila silné buchnutie otvorenej dlane po bruchu.

Plesk! Plesk!

... záhrada... múry... záhrada... krásna záhrada... bezpečie...

„Kto si objednal Rekonninu vraždu?“ spýtal sa magik s rukou na kameni. „Koho si zabila?“

... lúka... vtáčiky... bezpečie... kvety...

Plesk!

„Kto sú ďalší členovia Spoločenstva?“

... záhrada... chodníček... pokoj... letná obloha...

Plesk! Plesk!

Ticho.

Žiadna ďalšia otázka. Nikto nič nepovedal, len sa všetci ticho presunuli. Nevenovala im pozornosť. Vedela, že ju chcú dezorientovať a vyvolať v nej strach.

Plesk! Ucítila bolesť na stehne.
... záhrada... múr... vysoký múr... bezpečie... vtáčiky...

„Kto zabil Rekonnu?“

... lúka... rybníček... leto... teplo...

„Kto je tvoj najlepší priateľ?“
... slnko... oblaky... pokoj, úplný pokoj...

Plesk! Plesk!
... lúka... kvety... pokoj... ticho... bezpečie...

„Kto si objednal Rekonninu vraždu?“ pýtal sa magik znova a znova, no stále videl iba záhradu.

Vtedy sa ozvalo tiché zaklopanie na dvere a dnu vošiel akýsi chlapec. Rozhliadol sa naokolo vydesenými očkami, ale nič nepovedal. Iba prešiel ku katovi a podal mu poskladaný list.

Kat sa zachmúril, otvoril ho a začal čítať.

„Víno,“ bolo jediné, čo po chvíľke povedal a jeho pomocník ho okamžite poslúchol.

Kat do seba vlial plný pohár a znova si prečítal list vo svojej ruke.

„Kráľ nám dáva výslovné povolenie použiť akékoľvek prostriedky, aby sme zistili všetko o Rekonninej vražde a objednávateľovi,“ povedal jasne a zreteľne, aby ho počula aj Jalla.

Vtedy sa začala skutočne báť.

 

pokračovanie tu bude v piatok ráno tak ako vždy :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?