Leto láka k oddychu s fantasy detektívkou (6)

Autor: Lívia Hlavačková | 16.8.2013 o 8:00 | (upravené 16.10.2013 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  294x

Tí, čo ešte nečítali žiadnu časť poviedky Šálka čaju, nájdu v článku link na všetky časti pohromade. Ide o dlhšiu fantasy detektívku, ktorú som sa rozhodla dať postupne celú na web. Enjoy :)

POZOR. Pre tých, ktorí si chcú prečítať celú poviedku pohodlne a bez preklikávania, je tu tento blog.

Zhrnutie:

Rekonna, bývalá milenka kráľa, zmizla za záhadných okolností. Kráľ poveril jej hľadaním kapitána Nika a dovolil mu všetkých vypočuť. Druhorodený princ Kirrop vraj strávil noc s neznámou ženou. Jeho priateľ Arisan tvrdí, že bol v krčme. Princovi sluhovia, Mitan a Winon, zatiaľ taktne mlčia. Rekonnina slúžka Fia sa stará len o svoju budúcnosť. Zatiaľ čo Losipo, kráľova nemanželská dcéra, a jej slúžka Helano tiež niečo taja. Všetko sa začne zamotávať, keď Nikovi muži chytia pravdepodobnú členku Spoločenstva vrahov.

 

Šálka čaju (6)

 

„Si zo Spoločenstva vrahov?“ spýtal sa ženy, ktorá energicky zavrtela hlavou a niečo zamumlala cez handru v svojich ústach.

Niko si vzdychol a pozrel na papiere v rukách. Jeden obsahoval prezývku a dve čísla, inak bol prázdny. Druhý bol veľmi obhorený a bolo vidno len kúsok z niečej prezývky a nedokončené čísla. Tretí mal prezývku, dve čísla a čiarku písanú iným atramentom než ostatný text pri druhom z čísiel. Dlho hľadel na tretí papierik, než sa pozrel na svojich mužov.

„Vyberte jej tú handru z úst a nechajte nás samých.“

„Ale pane, je to nebezpečná vrahyňa!“

„Je spútaná a neozbrojená. Nechajte nás samých,“ zopakoval a muži ho bez ďalšieho slova poslúchli.

Najviac sklamaný bol Mattis, ktorý očakával verejnú pochvalu za dolapenie niekoho zo Spoločenstva vrahov.

„Tento papier...“

„Nie je môj! Musíš mi veriť, pane! Pomôž mi, je to omyl!“ pokračovala zúfalým hlasom.

„Prestaň,“ nakázal s takou autoritou v hlase, že skutočne stíchla. „Áno, najradšej by som videl Spoločenstvo zničené a všetkých jeho členov verejne popravených ostatným pre výstrahu. Ale momentálne riešim iné problémy. Nemôžem ťa pustiť, ani sa nemôžem tváriť, že ťa môj muž nechytil. Keď vyjdem von, budem brať do úvahy tvoje: ‚To je omyl!‘“ povedal výsmešne vysokým hlasom. „Ale teraz potrebujem vedieť jednu vec. Táto čiarka, ktorá vyzerá ako začiatok nejakého podpisu, značí, že ste sa s objednávateľom dohodli a že polovicu zaplatil. Viem, že mi zrejme nikdy neprezradíš objednávateľa, ani iných zo Spoločenstva. Preto sa ťa na to nejdem pýtať. Čo ma zaujíma je, či bola táto objednávka zrealizovaná.“

Žena naňho chvíľu pozerala, akoby zvažovala svoje možnosti a potom opäť začala: „Musíš mi veriť, pane, to nie je moje. Nič o tom neviem. Ja predsa nie som žiadna vrahyňa... Nič neviem. Pustite ma...“

„Bohovia! Prestaň a povedz mi, čo vieš!“

„Nič neviem!“ žena nabrala hysterický tón.

Niko len zavrtel hlavou a bez ďalšieho slova vyšiel von, nechávajúc kričiacu ženu samú.

„Mattis, ty tu ostaň. Ostatní odveďte tú ženu do väzenia, nech z nej kat s magikom dostanú nejaké informácie.“

Muži okamžite splnili rozkaz a odvliekli plačúcu ženu do temnice.

„Pane?“ pozrel na kapitána Mattis spýtavo sotva osameli.

„Povedal som, že mi máš zistiť čo najviac o Spoločenstve. Ak si si nebol istý, čo presne to slovo znamená, mal si sa spýtať,“ vyštekol Niko podráždene a potom sa zastavil. „Málokomu sa podarilo dolapiť nejakého vraha zo Spoločenstva. Vymyslel si to šikovne,“ zľahka sa naňho usmial, „nemal si ju však chytať. Keby nevedela, že ideme po nej, mohla nás doviesť k ďalším. Máme jednu vrahyňu, ale máme zavreté dvere k ostatným.“

„Ja... mrzí ma to... myslel som...“

Niko ho zastavil kývnutím ruky a tichým gestom ho poslal preč. Mattis vykročil so zvesenými plecami, po pár krokoch sa však zastavil.

„Pane, čo znamenajú tie prezývky a čísla na papieroch?“

„Prezývky patria budúcim obetiam a čísla sú sumy za ich životy. Takúto záruku Spoločenstvo vyžaduje, iba keď je obeť alebo objednávateľ šľachtic či bohatý človek.“

„Na jednom z tých papierov je predsa napísané Rekonna! Myslíš, že...“

„Nechaj ma. Choď.“

Vojak mlčky prikývol a nechal Nika samého s jeho úvahami.

***

Kráľovná stála s rukami zaťatými v päsť a dívala sa na svojho muža. Nekričala, snažila sa znieť pokojne.

„Tvoja dcéra tu predsa ostala, tak o čo ti ide?“ spýtala sa a na jej hlase nebolo vôbec poznať hnev.

Kráľ sa na ňu díval, ale nič nepovedal. Nemal záujem komukoľvek vysvetľovať svoje rozhodnutie. Ani jej nie.

„Rozhodol si sa urážať ma a ponižovať týmto rozruchom okolo nej?“

„Samozrejme, že nie!“ ohradil sa.

„Tak potom?“

Prižmúril oči a zavrtel hlavou.

„To aj tak nepochopíš,“ vyletelo z neho a vzápätí to oľutoval.

„Skús to.“

Kráľ sa nadýchol, otočil sa jej chrbtom a prešiel pár krokov. Potom znova zastal a pozrel na ňu.

„Rekonna bola v prvom rade môj hosť. Ak odišla z vlastnej vôle bez toho, aby mi niečo povedala, a ja by som to vzal na ľahkú váhu, bol by som za hlupáka. Ak jej niekto ublížil a ja by som to nechal tak, bol by som za neschopného panovníka, ktorý nielen že nevie ochrániť svojich hostí, ale ani nespraví nič, aby im pomohol či ich pomstil. Ktoré z toho sa ti páči viac? Hlupák či neschopný chudák?“ skĺzol aj on do irónie.

Bol to spôsob, akým spolu komunikovali už roky. Na druhej strane, aspoň stále komunikovali. Jeho starší syn so svojou ženou nerozprával vôbec. Kým sa však zmohol na plodenie právoplatných dedičov, nevadilo mu to.

Kráľovná ešte silnejšie stisla zaťaté päste a ostala mlčať. Rozum jej vravel, že kráľ má pravdu. Jej urazená pýcha však kričala niečo celkom iné. Vždy, keď si predstavovala, že Rekonna konečne zmizne z dvora, nikdy si nepomyslela, že po nej strhne takéto pátranie.

„Pane,“ objavil sa vo dverách sluha, ktorého kráľovná prebodla nevraživým pohľadom. „Kapitán Niko je tu.“

„Nech vojde,“ povedal kráľ a otočil sa na svoju ženu spôsobom, ktorý správne pochopila ako vyprevadenie za dvere.

Nič nepovedala, iba znechutene zdvihla peru a s výrazom, akoby ju obťažoval akýsi smrad, prešla okolo ukloneného Nika.

„Zavri dvere a nikoho nepúšťaj,“ prikázal sluhovi, potom sa otočil na Nika a tichým gestom mu ponúkol stoličku oproti sebe. „Hovor,“ vyzval ho s napätým výrazom.

„Žiaden zo strážcov ju nevidel vychádzať z mesta, ani sa potulovať pri bránach. V chrámoch sme ju tiež nenašli. Teraz prehľadávame ulice a horšie štvrte, kde sa ľudia ľahšie stratia. Prehľadávať slušné domy...“ nepotreboval dopovedať. Tie by prehľadali iba kvôli kráľovnej. „Tí, s ktorými som zatiaľ hovoril, nič nevedia. Alebo tvrdia, že nič nevedia,“ neodpustil si Niko a kráľ sa uškrnul. Veľmi dobre vedel, ako to na jeho dvore chodí.

Kráľ zamyslene pokýval hlavou a zahľadel sa na svoje prepletené prsty. Nechcelo sa mu veriť, že by Rekonna len tak odišla...

„A ešte niečo,“ začal Niko opatrne a kráľ pri jeho tóne hneď zbystril pozornosť. „Moji muži pravdepodobne chytili členku Spoločenstva vrahov. Mala pri sebe toto,“ podal kráľovi tri obhorené papiere a mlčky čakal na reakciu.

Kráľ si rýchlo prezrel prvé dva a pri treťom sa zastavil. Chvíľu naňho hľadel. Potom iba ticho zavrel oči.

„Mal som ju poslať preč,“ zamrmlal pre seba kráľ, „alebo vyhlásiť, že ju považujem za časť rodiny...“

Niko chápavo prikývol. Spoločenstvo vrahov nikdy nezobralo objednávku na členov kráľovskej rodiny. Nikto nevedel, či preto, že mali voči kráľovi úctu, alebo či si len bežný smrteľník nemohol dovoliť zaplatiť za ich smrť.

„Vieš, či bola objednávka vykonaná?“ spýtal sa kráľ po chvíli.

„Nie. Tvrdí, že je to omyl a že je nevinná. Práve by mal byť pri nej magik, snáď zistí viac.“

Kráľ prikývol a znova pozrel na papier s Rekonniným menom. Chvíľu nič nehovoril. Potom zrazu všetko pustil a prudko vstal.

 

 

pokračovanie budúci piatok

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?