Ľahké čítanie k ľahkému obedu v tomto teple (4)

Autor: Lívia Hlavačková | 11.8.2013 o 8:00 | (upravené 16.10.2013 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  305x

... Automaticky ju chytil za zadok a prisunul sa k nej. Jeho telo na ňu okamžite zareagovalo a hlavou sa prehnali spomienky na premilovanú noc spred dvoch dní. ... Pokračovanie poviedky Šálka čaju.

Šálka čaju (4. časť)

Toto je štvrtá časť príbehu s názvom Šálka čaju. Prvá, druhá a tretia časť sú krátke, takže je jednoduchšie si ich  prečítať. Zhrnutie deja budem písať neskôr.

 

 

Namyslený fagan! Akoby sa mi chcelo zapodievať sa hľadaním jednej z kráľových mileniek, pomyslel si Niko a energickým krokom pokračoval ďalej za takmer dospelou nemanželskou dcérou, ktorú mal kráľ s prvou milenkou.

„Niko!“ vyrušil ho z myšlienok ženský hlas a jeho prvou reakciou bolo sa pred ním ihneď skryť. „Niko,“ ozvalo sa maznavo a z výklenku vyšla krásna žena s veľavýznamným úsmevom.

Poobzerala sa a keď sa uistila, že ich nik nevidí, pritlačila sa k nemu a pobozkala ho.

Kapitán sa od prekvapenia nezmohol na žiadnu reakciu. Nerozumel jej. Veď ešte včera večer naňho kričala! Dnes bolo všetko v poriadku?

„Počula som o Rekonne. To je nehanebnosť! Takto ťa degradovať na hľadača kráľových mileniek!“ povedala žena pobúrene, pritisla sa k nemu bližšie a pozrela mu do očí. Vyzerala, akoby pre ňu nebolo na svete lepšieho muža. Ten pohľad mu lichotil a desil ho zároveň.

„Rekonna bola dôležitá,“ namietol.

„Však veď hej.“

Kráska v jeho náručí sa usmiala a privinula sa k nemu čo najbližšie. Automaticky ju chytil za zadok a prisunul sa k nej. Jeho telo na ňu okamžite zareagovalo a hlavou sa prehnali spomienky na premilovanú noc spred dvoch dní. Včerajšiu nepríjemnú hádku už vytesnil.

„Večer prídeš?“ povedala hlasom sľubujúcim rozkoš.

„Skúsim.“

„To hovoríš vždy.“

„Vždy je to pravda,“ povedal s úsmevom a potom zvážnel. „Neviem, ako dlho sa zdržím hľadaním Rekonny.“

Žena si najskôr sklamane vzdychla, ale potom sa potuteľne usmiala a začala ho vášnivo bozkávať. Niko, ktorý by ju najradšej oprel o nejakú stenu a vzal si ju zozadu s dobrým výhľadom na jej nahý zadoček, to považoval za čisté týranie.

„Musím ísť,“ odtrhol sa od nej neochotne a podržal ju na dĺžku svojich paží, aby mal šancu sa upokojiť. „Musím ísť,“ zopakoval sebe aj jej, dal jej letmú pusu a rýchlym krokom od nej odišiel. Neobzeral sa. Zdalo sa mu to trápne a navyše sa bál, žeby sa neovládol.

***

Fia pomaly kráčala chodbami hradu, ktorý niekoľko kráľovien úspešne menilo na pohodlný palác. Šla popri strážach pri dverách izieb dôležitých ľudí. Dnes ju nikto z nich neoslovil. Nik neprehodil veselú poznámku, nik jej nerozprával sladké hlúposti.

Dnes všetci ticho klopili zrak, keď šla naokolo, lebo dnes zmizla jej pani - Rekonna.

„Fia?“začula priateľský hlas.

Zastala. Tvár mala napätú, oči opuchnuté a ruky sa jej chveli, keď sa otočila.

„Helano...“

„Fia, čo sa ti stalo?“ spýtala sa Helano starostlivo, objala ju okolo pliec a v tichosti s ňou vykročila ďalej od zvedavých strážcov.

„Ty si ešte nepočula?“

„O Rekonne?“

Fia iba prikývla a ucítila, ako ju Helano ešte silnejšie objala. Slúžka potlačila ďalší príval sĺz.

„Bojíš sa o ňu,“ skonštatovala Helano.

„Aj to, ale...“ začala a zavrtela hlavou.

„Povedz mi, čo ťa tak trápi?“

„Ach Helano, čo si teraz počnem?! Kto bude chcieť, aby jej slúžila slúžka niktošky a bývalej kráľovej milenky?“ vysúkala zo seba celkom zjavne vystrašená z myšlienok na svoju budúcnosť. Ak ju nebudú chcieť na hrade, bude sa jej len ťažko hľadať nová robota.

„Neboj sa. Všetko bude nakoniec dobré. Možno nebudeš môcť slúžiť pánom, ale na hrade je veľa práce. Kráľ ťa nevyženie.“

„Kráľ? Kráľovi sú sluhovia celkom ukradnutí,“ odfrkla si Fia a Helano musela v duchu priznať, že má pravdu. Nahlas by však niečo také nikdy nepovedala. Priveľa stien tu malo nastražené uši.

„Uvidíš, že sa to nakoniec vyrieši,“ uisťovala ju Helano. „Najlepšie spravíš, ak pôjdeš do Rekonninej izby a počkáš tam. Určite ju hľadajú a možno budú potrebovať tvoju pomoc. Prídem za tebou, až budem môcť.“

Fia iba ticho prikývla a potom odišla pomalým, ťažkým krokom preč. Helano si povzdychla. Na rozmary mocných a bohatých vždy doplácali bezbranní. Nepáčilo sa jej to. Vedela, že na tom nič nezmení a že kým je na hrade, musí sa prispôsobiť, ale nepáčilo sa jej to

„Helano! Helano, kde si toľko?!“ rozliehal sa chodbami vysoký hlas.

Helano sa neubránila krátkemu otrávenému výrazu, než zavolala naspäť: „Už idem pani!“

„No konečne,“ dostalo sa jej privítanie sotva vošla. „Poď ma učesať. Dnes potrebujem vyzerať výborne.“

Helano sa usmiala naučeným úsmevom, prikývla a začala jej hrebeňom oddeľovať kučeravé pramene. Nepýtala sa, prečo práve dnes chce vyzerať dobre. Losipo sa rada chválila aj sama, nebolo sa treba pýtať.

„Celý hrad hovorí iba o Rekonne,“ začala Losipo, „vraj zmizla. Pche! Len by ma zaujímalo, či toho svojho pankharta zobrala so sebou. Dúfam, že áno,“ vyhlásila Losipo zlomyseľne.

Prečo? Lebo ti pripomína, že si rovnaký pankhart ako ona a že tvoja matka bola vyhnaná z hradu krátko po tvojom narodení?

„Ty si nič nepočula?“ spýtala sa jej Losipo.

„Iba to, že Rekonna zmizla,“ zaklamala Helano. Nepotrebovala prezrádzať, že vie viac a odkiaľ.

„Tak si budem musieť zistiť viac sama. Občas, Helano, netuším, načo ťa mám. Nikdy nič nevieš. Všetky ostatné slúžky priam sršia informáciami.“

Máš ma preto, lebo pankhartovi nebude nikto platiť viac slúžok, ktoré budú mať okrem práce čas aj na ohováranie.

„Daj mi do tých vlasov tento hrebienok. Mám ho od otca.“

Aha, tak dnes sa hráme na vzornú dcéru... „Dám ho sem nad ucho, aby ho bolo dobre vidno.“

Losipo sa len usmiala a prikývla, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Choď pozrieť, kto to je.“

Helano poslúchla jej príkaz a o chvíľu sa vrátila, aby jej oznámila, že s ňou chce hovoriť kapitán Niko.

„Niko? Čo mi ten chce? Nech vojde.“

Helano uviedla kapitána do vnútra a plánovala odísť do spálne, keď ju Losipo zastavila, aby pokračovala v práci na jej vlasoch. Bolo to voči Nikovi neúctivé a všetci traja si to dobre uvedomovali.

Niko sa však iba pousmial a prešiel k oknu tak, aby mal na Losipo dobrý výhľad. To bolo tiež neúctivé.

„Prosím, kapitán, posaď sa,“ ukázala Losipo nonšalantne na stoličky za svojim chrbtom.

„Ďakujem, pani, ale zdržím sa len krátko. Potrebujem iba vedieť, kde si bola od včerajšej večere až do rána.“

Losipo zvážnela a nahnevane sa naňho pozrela.

„Akým právom mi kladieš takéto otázky?!“

„Právom a príkazom kráľa.“

Losipo zaťala zuby a znova sa pozrela pred seba.

 

ďalšiu časť tu nájdete v utorok

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?