Ľahké čítanie k ľahkému obedu v tomto teple (3)

Autor: Lívia Hlavačková | 9.8.2013 o 10:10 | (upravené 16.10.2013 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  385x

Nechajte na chvíľočku všetky tie vážne blogy. Dajte si v tomto teple ľahký obed a pokračujte v čítaní tretej časti detektívneho príbehu s prvkami fantastiky s názvom Šálka čaju.

 

Šálka čaju (3. časť)

Toto je tretia časť príbehu s názvom Šálka čaju. Prvá a druhá časť sú krátke, takže je jednoduchšie si ich  prečítať. Zhrnutie deja budem písať neskôr.

 

 

Chodbami paláca bežal hrdzavý chlapec špinavý od popola.

„Hej, kam tak bežíš,“ zastavil ho muž s kôpkou šiat svojho pána v rukách.

„Počul si už?“ vychrlil chlapec hneď.

„Počul čo?“

„Rekonna zmizla, nevedia ju nájsť. Vraj príliš veľa vedela!“

„Čuš,“ zahriakol ho muž, prehodil si šaty do jednej ruky a druhou stiahol chlapca do výklenku vysokého okna. „Kde si to počul?“

„Ja – ja – čistil som kachle u kráľa...“

„Ak sa nechceš dostať do problémov, bude lepšie, ak budeš mlčať.“

„Ale Mitan,“ namietol chlapec, „veď to sa aj tak neutají. Jej slúžka to vie, vojaci to vedia...“

„Nejde o to, že zmizla, ale o to, čo povedal kráľ a čo nemusia počuť od teba. Nauč sa mlčať a nauč sa to čím skôr. Bež a drž jazyk za zubami,“ poslal Mitan vystrašeného chlapca preč, znova si prechytil kôpku šiat do oboch rúk a zamyslene vykročil vpred.

Správa o Rekonninom zmiznutí sa šírila rýchlo. Nečudoval sa. Rekonna priťahovala pozornosť odkedy prišla, lebo bola odlišná od ostatných žien a hovorila samé zvláštne veci o svojom domove. A teraz je preč, pomyslel si Mitan neveselo a so zaklopaním vstúpil do izby princa Kirropa.

„Á, Mitan! Už si aj späť?“ polonahý princ si zobral košeľu z kôpky v Mitanových rukách a obliekol si ju.

„Winon, poď mi pomôcť s rukávmi na kazajke,“ prikázal princ a mladík stojaci kúsok od nich sa ihneď pohol, aby splnil jeho príkaz. „Tak čo nové na hrade, Mitan?“

„Šušká sa, že Rekonna zmizla.“

Princ zdvihol obočie a potriasol hlavou. „Zmizla? Čo sa jej už znepáčil život na hrade?“

Mitan neodpovedal. Aj tak to bola rečnícka otázka.

„Dobre. Som rád, že je preč,“ povedal princ spokojne a opláchol si tvár. Bol naozaj rád, že je preč. Vedela príliš veľa, bola príliš blízko kráľa a príliš ohrozovala jeho plány. „A ten jej pankhart?“

Mitan nestihol odpovedať, lebo sa ozvalo klopanie na dvere, za ktorými bol mladý šľachtic s krivým nosom a uštvaným výrazom. Chvíľu nič nehovoril. Iba stál a díval sa na princa, akoby čakal, že mu prečíta myšlienky. Párkrát si požmolil dlane, jeden alebo dvakrát prestúpil z nohy na nohu a stále mlčal.

„Čo sa deje Arisan? Len mi nehovor, že zasa potrebuješ požičať,“ povedal princ spola žartom a spola vážne.

„Vieš... ja... otec mi sľúbil, že... ale...“

Kirrop ho mávnutím ruky zastavil a sám pre seba zavrtel hlavou. Občas uvažoval, prečo sa s ním vlastne priatelí. Vždy si len požičiaval, málokedy vracal, na dvore veľa neznamenal a jeho jedinou šancou bolo dobre sa oženiť. Bol to jediný človek, s ktorým sa princ bavil, hoci ho nepotreboval.

Bez ďalšieho slova prešiel k zdobenej truhličke, odomkol ju a vybral z nej niekoľko zlatých mincí.

„Do ďalšieho Veľkého ohňa chcem tie peniaze naspäť,“ povedal, vkladajúc peniaze do ruky usmiatemu priateľovi. Arisan sa nadychoval pre akúsi odpoveď či poďakovanie, no prerušilo ho ďalšie zaklopanie na dvere. Mitan opäť otvoril a uviedol dovnútra kapitána kráľovej elitnej jednotky.

„Princ,“ oslovil ho Niko a ani na okamih neuhol pohľadom, ako by sa patrilo.

„Kapitán?“

„Predpokladám, že si už počul o Rekonninom zmiznutí. Na hrade sa šepká, že ste sa nemali veľmi v láske,“ spustil Niko bez prípravy.

„Samozrejme. Prečo by som mal mať rád niktošku, ktorá sem prišla ktovie skadiaľ a omotala si môjho otca okolo prsta?“

Niko na okamih zaťal zuby. Šľachtici radi pripomínali, že niktosi nebudú nikdy patriť medzi nich. Niktosi sa vymykali zo stáročných zvyklostí. Boli to ľudia bez pôvodu, ktorým dal kráľ navzdory všetkému šancu.

„Samozrejme,“ skomentoval Niko krátko. „Včera sa Rekonna ukázala na spoločnej večeri. Čo sa dialo potom, zatiaľ neviem. Preto potrebujem zistiť, kde boli všetci od večere až do rána a či ju náhodou nevideli. Môžeš mi odpovedať?“

„To myslíš vážne?“ ohradil sa princ pobúrene.

„Áno.“

Princ stíchol a znechutene si Nika premeral. Potom len zavrtel hlavou, obrátil sa mu chrbtom a prešiel pár krokov, akoby sa ho kapitán nikdy nič nespýtal. Arisan ostal stáť a preskakoval pohľadom z jedného na druhého. Winon s Mitanom sa len uškrnuli.

„Tvoj otec mi dal príkaz i povolenie klásť otázky a v prípade potreby prehľadať všetky izby. Keď mi nevieš odpovedať, budem sa, žiaľ, musieť prepracovať k informáciám inak,“ povedal Niko vecne a otočil sa na Arisana. „Pane, môžeš mi povedať, kde si bol od včerajšej večere?“

„A-áno,“ zakoktal Arisan.

„Bol som tu,“ odvrkol zrazu princ a Niko sa neubránil zlomyseľnému úsmevu. Nevedel, či jeho výraz princ zbadal, keď sa naňho znova otočil, a bolo mu to jedno. „Bol tu s tebou niekto, kto by to mohol potvrdiť?“

„Mitan mi pripravil lôžko.“

„Potom si bol sám?“

Ticho.

Princ hľadel na Nika a zvieral päste.

„Princ, bol si potom sám?“ zopakoval Niko.

„Nie,“ odsekol Kirrop a opäť sa obrátil Nikovi chrbtom. „Bola tu so mnou žena, ktorej meno ti nepoviem, aby som ochránil jej česť.“

„To môžem zatiať akceptovať. Ďakujem, princ, za tvoju odpoveď. Pán Arisan, hovoril si...“

„Áno. Ja som bol v hostinci u Modrého býka. Videlo ma veľa ľudí a odchádzal som až nadránom.“

„Rozumiem. Aký bol tvoj vzťah k Rekonne?“

„Žiaden,“ odpovedal Arisan okamžite, „Viem, kým bola, tak ako každý na hrade. Okrem bežného rozhovoru, ktorý s ňou viedli všetci, sme sa v podstate nepoznali.“

„Stačia ti naše odpovede, kapitán, či vyžaduješ, aby sme ďalej strácali čas s týmito nezmyslami?“

„Nateraz mi to stačí. Ak budem mať ďalšie otázky, prídem,“ povedal Niko nevzrušene a kútikom oka zachytil pobavené výrazy oboch princových sluhov. „Princ, pán Arisan,“ rozlúčil sa s nimi krátkym kývnutím hlavy a odišiel.

Namyslený fagan! Akoby sa mi chcelo zapodievať sa hľadaním jednej z kráľových mileniek, pomyslel si Niko a energickým krokom pokračoval ďalej za takmer dospelou kráľovou nemanželskou dcérou, ktorú mal kráľ s prvou milenkou.

„Niko!“ vyrušil ho z myšlienok ženský hlas a jeho prvou reakciou bolo sa pred ním ihneď skryť.

 

Najbližšie dve časti pridám v nedeľu a v utorok

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?